Dnes už vôbec nič. Dokonca ani skokanské mostíky.

Slovenské združenie telesnej kultúry zvyšné športoviská v areáli v minulých dňoch predalo 1. tatranskej, a. s. Potvrdil nám to jeho úradujúci šéf Marián Kukumberg, ktorý v januári dostal poverenie vyviesť najväčší športový spolok z najhlbšej krízy v histórii.

Pred pol rokom prišli športovci o najcennejší tatranský objekt, lukratívny hotel FIS s bazénom a telocvičňou. V štátom iniciovanej exekúcii ho za necelých 84 miliónov Sk vydražila považskobystrická firma Kaloni blízka J&T. Združeniu zostal len stratový Športový areál FIS, kľúčovo mostíky. "Nemali sme na ich prevádzku," priznáva šéf spolku, ktorému ministerstvo školstva na podnet z rezortu financií už dávnejšie úplne zastavilo štátne dotácie.

Združenie pôvodne vlastnilo aj väčšinu tatranských lyžiarskych vlekov. V roku 1995 ich za predsedovania Ivana Hargaša vložilo ako svoj 50-percentný podiel do akciovej spoločnosti 1. tatranská. "Spoločnosť nikdy nevykázala zisk, pritom, ako vysvitlo, my sme sa podieľali na úhradách energie pre vleky. Náš akcionársky podiel v nej sa napokon scvrkol ani nie na štvrtinu - preto sme sa rozhodli odpredať naše akcie," konštatuje Kukumberg.

Za ne a za lyžiarsky areál dostane združenie od 1. tatranskej asi 30 miliónov korún. Účtovná hodnota mostíkov je 120 miliónov, ale ak majú spĺňať parametre svetovej federácie, muselo by sa do nich investovať. "Z čoho a pre koho, keď skokanov takmer ani nemáme?" kladie si otázku krízový šéf združenia.

Kukumberg tvrdí, že keby združenie ku koncu vlaňajšieho roku neevidovalo nesplatené pohľadávky vo výške približne 20 miliónov Sk a nepotrebovalo urýchlene hotové peniaze, mohlo z odpredaja vytĺcť viac.

Ku koncu sa blíži aj exekúcia, ktorú na SZTK uvalil štát prostredníctvom Správy finančnej kontroly po zistení nepredpisového narábania so štátnymi investičnými prostriedkami na Svetovú zimnú univerziádu 1998. "V rozpätí týždňa splatíme aj posledné štyri milióny a budeme voči štátu čistí," sľubuje šéf slovenského športu Marián Kukumberg.