uliarsky trón vystúpili na šampionáte pred vlastným publikom.
Takmer 17-tisíc divákov vo vancouverskom General Motors Place priviedli k nadšeniu a Salovú dojali k slzám. Jamie vzlykala už na konci jazdy, v ktorej sa nedopustila jedinej chybičky a malé Pelletierovo zaváhanie pri jednoduchom axeli rozhodcovia ani nepostrehli. Arbitrom v tej chvíli bránila vo výhľade Salová. Prívalu sĺz definitívne podľahla v momente, keď ju v rohu klziska objímal otec Gene.
Keď sa na monitore objavili známky za technickú hodnotu – až na jednu výnimku všetky 5,9 – Jamie vyskočila zo stoličky s víťazne zovretými päsťami. O pár sekúnd, keď bolo jasné, že zlato im už nik nevezme, jej ruky vystrelili k hlave a pery donekonečna opakovali: „Oh my God (Panebože).“ Neskôr sa upokojila a pre vancouverský denník The Columbian označila magický štvrtok za „veľký šok a ohromujúcu chvíľu v živote“.
Pelletier v tej chvíli cítil zadosťučinenie. Na vlaňajšom šampionáte v Nice bol s Jamie po krátkom programe na 3. mieste a prvú svetovú medailu už videli na svojich krkoch, no po voľných jazdách klesli na nepopulárnu 4. priečku. Včerajšia jazda, na Wagnerovu hudbu z opery Tristan a Izolda, však zniesla najprísnejšie kritériá a odsunula na druhé miesto pôsobivé kreácie na Charlieho Chaplina v podaní ruských favoritov Berežnej so Sicharulidzem.
„Najväčší deň môjho života. Zlato beriem ako dar. Som veľmi šťastný,“ priznal pre denník Toronto Sun David Pelletier, ktorý stál prvýkrát na korčuliach už ako štvorročný.
Salová je jeho štvrtou partnerkou, s ktorou to skúšal už v roku 1996, na ľade si však veľmi nerozumeli. Opäť to s ňou skúsiť bol ochotný až po naliehaní súčasného trénera Richarda Gaulthiera. Pred tromi rokmi súhlasil a dnes je kanadským hrdinom, ktorého umeniu na ľade netlieskali diváci len v hľadisku vancouverského štadióna, ale i 40-tisíc fanúšikov pred videoobrazovkou na priľahlom Námestí národov. V zámorí jednoducho krasokorčuľovanie milujú a počas prebiehajúcich MS to cítiť.
RASTISLAV HRÍBIK
