Rok po daňovej reforme si môžu takmer všetci občania povedať, že ich reálna kúpyschopnosť narástla. Nemôže však za to len znižovanie zdaňovania príjmov zavedením rovnej dane, ale aj silný rast ekonomiky, ktorý so sebou potiahol životnú úroveň. Silný rast platov, v minulom roku o vyše 10 percent pri 7,5-percentnom raste cien, pomohol vykompenzovať nielen výrazné zdraženie energií, ale aj zvyšovanie DPH na potraviny a spotrebných daní z pohonných hmôt, piva a cigariet. Vyplýva to z analýzy Prvý rok daňovej reformy vypracovanej Inštitútom finančnej politiky, ktorý je analytickým centrom ministerstva financií.
"Vyvrátili sa niektoré mýty. Napríklad, že reforma uškodila najviac ľuďom s nízkymi príjmami, že viedla k schudobneniu a tak ďalej," povedal minister Ivan Mikloš. "Pozerali sme sa aj na vývoj čistých reálnych príjmov rizikových skupín domácností, ako sú nezamestnaní, dôchodcovia a podobne. Človek s minimálnou mzdou mal po reforme vyšší reálny príjem o 3,1 percenta, dvaja rodičia s minimálnou mzdou a dvoma deťmi mali vyšší príjem až o deväť percent, dokonca aj u dôchodcov stúpol reálny príjem, a to o 0,4 percenta," dodal. Priznal, že ministerstvo pôvodne neočakávalo, že už v prvom roku pocíti taká široká časť populácie zlepšenie podmienok života.
Nielen daňami
Pred zavedením nového daňového systému sa poukazovalo na to, že zvlášť ľudia z tzv. strednej vrstvy, ktorí si nemôžu uplatniť úľavy na deti alebo nepracujúceho partnera, môžu pocítiť zhoršenie životnej úrovne. Rovná daň im totiž takmer nič nepridala, museli však platiť vyššiu DPH na potraviny a spotrebné dane. Priznáva to aj materiál ministerstva financií: "Negatívny vplyv pri tomto pohľade nastal predovšetkým u jednotlivcov v strednej vrstve."
Pripomína však, že zhoršenie reálnej kúpyschopnosti by títo ľudia mohli pocítiť len v prípade, že by sa ich netýkal všeobecný rast v ekonomike, ktorý bol vlani pomerne silný. "Jednoznačne sa dá povedať, že vzhľadom na dynamický rast ekonomiky a miezd, v roku 2004 nenastal prepad čistého reálneho príjmu jednotlivých skupín pracujúcich. To samozrejme neznamená, že niektorí jednotlivci v ojedinelých prípadoch nemohli mať pokles čistého reálneho príjmu," dodáva materiál ministerstva. Inými slovami, tým občanom, ktorým nepomohla priamo rovná daň, pomohol všeobecný trend zvyšovania miezd, ktorý bol výraznejší ako zvyšovanie cien.
Hlavný analytik UniBanky Viliam Pätoprstý oceňuje, že materiál je korektný, "keďže odlišuje priame dosahy reformy od nezávislého vývoja ekonomiky". Politicky sa totiž podľa neho často interpretujú priame vplyvy nových daní prostredníctvom rastu čistých reálnych miezd, čo zvádza k tomu, aby to verejnosť chápala tak, akoby sama reforma mala všetkým zabezpečiť rast životnej úrovne.
Morálny rozmer
"Reforma bola úspešná, hoci keby sa spojila so skutočnou reformou verejných výdavkov, mohlo sa daňové zaťaženie znížiť ešte viac," poznamenal riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren. Reformy, ako bola tá daňová, sú podľa neho dôležité nielen z hľadiska aktuálnych štatistík, keďže po púhom roku ťažko spoľahlivo vyčísliť ich výsledky. "Možno dôležitejší je ich morálny efekt," dodal.
Pridáva sa k nemu aj šéfekonóm ING Bank Ján Tóth: "Je to ďalší krok k posilneniu morálky v spoločnosti. Odbúranie výnimiek a špeciálnych režimov pomohlo odstrániť parazitovanie úzkych lobistických a profesných skupín na úkor celej spoločnosti. Zníženie sadzieb motivuje menej dane obchádzať a nastavuje väčší poriadok."
Analýza ministerstva naznačuje, že u niektorých skupín sa po reforme dokonca zvýšila progresivita zdaňovania, teda rozdiel medzi zdanením slabo a vysoko príjmových skupín obyvateľstva, a to aj napriek tomu, že namiesto piatich daňových sadzieb už existuje len jediná. Mal sa o to postarať najmä bonus na deti, ktorý môže v niektorých prípadoch dokonca viesť k zápornej dani.
Tóth pripomína aj správu Svetovej banky, ktorá na progresivitu používa vlastné prepočty. "Nie sú to triviálne výpočty a ich výsledok prekvapil aj mňa. Vyšlo z nich, že zdaňovanie fyzických osôb je celkovo naozaj progresívnejšie, ako pred reformou," povedal Tóth.
Tento trend by sa mal ešte viac prehĺbiť, keď sa odpočítateľná položka na pracujúceho občana od nového roka zmení na daňový bonus, aký už poznáme pri deťoch. Znamená to, že aj bezdetní slabo zarábajúci občania budú môcť mať zápornú daň. Navyše chce ministerstvo financií existujúci daňový bonus na deti nielen zvýšiť zo 450 na 540 korún mesačne, ale ho aj pravidelne zvyšovať bez politických zásahov. "Dohodli sme sa, že výška bonusu na deti sa bude automaticky odvíjať od výšky životného minima," povedal minister Mikloš.
Čo priniesla daňová reforma
* Znížila zdaňovanie príjmov pre všetky skupiny obyvateľstva.
* Relatívne najviac pomohla najchudobnejším a rodinám s deťmi.
* Napriek zrušeniu piatich daňových pásiem sa vďaka odpočítateľným položkám a bonusom celková progresivita zdaňovania obyvateľstva zvýšila.
* Prudko stúpla prestíž Slovenska v zahraničí.
* Výrazné zníženie zdaňovania firiem vrátane zrušenia dane z dividend pomohli oživeniu investícií a tvorbe pracovných miest.
O čo sa reforma nezaslúžila
* Strednej vrstve, ktorá pocítila dokonca zvýšenie daňového zaťaženia, pomohol až všeobecný rast platov v hospodárstve.
* Rozhodnutím vlády o jednorazovom vyrovnávacom príspevku sa podarilo zabrániť tomu, aby sa znížila životná úroveň penzistov.
* Až konkurenčný tlak v obchode dnes vymazáva nárast cien potravín z roku 2004.
* Investorov zo zahraničia neláka len nízka daň, ale aj relatívne lacná kvalifikovaná práca a ďalšie výhody Slovenska.
Zdroj: MF SR, Svetová banka
