Rastúce náklady na systémy dôchodkového zabezpečnia prinútia bohaté krajiny, aby motivovali k práci čoraz starších ľudí. Na snímke z roku 1998 je Milton Garland (102), najstarší pracujúci Američan. Garland, ktorý bol mechanikom, chodil denne do svojej kancelárie vo firme, pre ktorú pracoval 78 rokov. FOTO - ARCHÍV TASR
BRUSEL - Slováci by mali pracovať dlhšie, tvrdí Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Dôvodom bude starnutie populácie, ktoré podľa prognóz zastihne v blízkej budúcnosti okrem Slovenska aj Poľsko, Grécko a Taliansko. Pri súčasnom trende by sa mal do roku 2050 počet nepracujúcich Slovákov s vekom nad 50 rokov zdvojnásobiť.
Doterajší systém je údajne neudržateľný a bude musieť viesť nielen k nepopulárnemu celkovému znižovaniu dôchodkov, ale aj k vyššej zamestnanosti medzi staršími občanmi. Na Slovensku má totiž aj po penzijnej reforme polovičnú váhu na dôchodkovom zabezpečení prvý, priebežný pilier, v ktorom sa pracujúci skladajú na penzie dôchodcom.
Päťdesiatnici u nás robia menej, ako inde
V počte zamestnaných po päťdesiatke figurujú Slováci a Maďari momentálne takmer na chvoste rebríčka (50 %), za Českom (60 %), a pred Poľskom (45 %). Najvyššie skóre dosahuje Island, kde pracujú deviati z desiatich obyvateľov nad 50 rokov; za ním nasleduje silná škandinávska trojka - Švédsko, Nórsko a Dánsko.
Starnutie sa stáva problémom pre takmer všetky európske sociálne systémy. Podľa jej najnovšej štúdie OECD, ktorá združuje tridsiatku najbohatších štátov sveta, hrozí viacerým štátom Európskej únie silný tlak na verejné financie. Dôvodom je rastúci počet penzistov oproti čoraz menšej skupine pracujúcich.
Ľudia vo vyspelých európskych ekonomikách sa vďaka lepším životným podmienkam a kvalitnejšiemu zdravotníctvu dožívajú čoraz vyššieho veku, čím sa však predlžuje aj ich čas strávený na dôchodku. Kým v 70. rokoch žili obyvatelia strednej Európy ako dôchodcovia priemerne osem rokov, v súčasnosti je to dvojnásobne dlhší čas.
Podpora poredčasného dôchodku bola chybná
Podľa analytika OECD Marka Keeseho viaceré západoeurópske krajiny budú musieť zmeniť kurz a prestať podporovať skorý odchod svojich obyvateľov do dôchodku. "Mnohé štáty vrátane silných ekonomík ako Nemecko či Francúzsko, zaviedli tento nástroj preto, aby vytvorili priestor na vstup mladých ľudí na trh práce. No ukázalo sa, že to bola chybná analýza," hovorí Keese. Štatistiky totiž dokazujú, že práve krajiny s najvyššou zamestnanosťou medzi staršími ľuďmi, majú zároveň vysoký podiel pracujúcej mládeže.
Väčšina členských štátov únie vrátane Slovenska, má stanovenú vekovú hranicu na odchod do dôchodku v priemere na 65 rokov. Zatiaľ čo Portugalčania, Íri, Dáni a Švédi odchádzajú do penzie približne v takom veku, ostatní Európania si čakanie na dôchodok väčšinou skrátia o jeden až päť rokov. Naopak, Slováci si odchod do dôchodku odkladajú v priemere o dva roky.
Dajme prácu starším
Reformy penzijného systému sa zatiaľ presadzujú len veľmi pomaly a ťažko. Veľká časť Belgičanov sa minulý týždeň zapojila do celodenného štrajku práve proti plánom vlády zvýšiť oficiálny vek odchodu do penzie.
Podľa odborníkov by sa mali štátnici v európskych krajinách predovšetkým snažiť vytvoriť podmienky na aktívne zapojenie starších ľudí na trhu práce a zrušiť niektoré sociálne dávky alebo pravidlá, ktoré ich pred tým naopak odrádzajú.
Európania by sa podľa OECD zároveň mali vážnejšie zaoberať zlepšením svojich šancí zamestnať sa aj v neskoršom veku, najmä využitím rôznych možností rekvalifikácie. Zatiaľ sa v tom najlepšie darí Švédom, Fínom a Dánom, zatiaľ čo Slovensko figuruje v horšej polovici štátov európskej dvadsaťpäťky - za Českom a Írskom, ale pred Nemeckom, Poľskom, Maďarskom, Portugalskom, Španielskom a Gréckom.
Autor: Lucia Kubošová
