FOTO - ČTK
Wolfgang Schäuble bol vo funkcii nemeckého ministra vnútra len pol roka. A celý ten pol rok vraj jeho atentátnik plánoval, akoby ministra zavraždil. Krátko predtým sa Dieter Kaufmann vrátil z väzenia a cítil sa prenasledovaný štátom. Nik nesymbolizoval štátnu moc viac ako minister vnútra. Na predvolebnom zhromaždení v meste Oppenau sa rozhodol pomstiť. Trikrát na neho vystrelil.
Bolo to 12. októbra 1990. Dieter Kaufmann dostal 14 rokov väzenia, trest pre Wolfganga Schäubleho bol tvrdší. Sedí na vozíčku. Doživotne. Už 15 rokov.
Bolo to obdobie obrovských politických zmien. Veľkolepý pád Berlínskeho múra a znovuzjednotenie Nemecka sa miešali s trpkými ľudských osudmi. V apríli 1990 zaútočila duševne chorá žena na nemeckého politika Oskara Lafontaina a nebezpečne ho bodla do krku. O rok neskôr zastrelila teroristická skupina Frakcia červenej armády (RAF) nemeckého politika a manažéra Detleva Karstena Rohwaddera.
Aj Dieter Kaufmann sa rozhodol, že svoje problémy vyrieši násilím. Zadovážil si revolver Smith&Wesson, kaliber 38 a vybral sa do obce Oppenau v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. V piatok 12. októbra tam bolo predvolebné zhromaždenie pred prvými voľbami po zjednotení krajiny. Vystúpiť mal minister vnútra Wolfgang Schäuble. Keď dorečnil v miestnom hostinci Bruder, bolo desať hodín večer. Už sa chystal opustiť sálu, keď z publika vyskočil Dieter Kaufmann a trikrát vystrelil.
Prvá strela trafila Schäubleho do tváre, druhá do chrbtice vo výške hrudníka, tretia zasiahla jeho osobného strážcu, ktorý sa vrhol do rany, aby zachránil svojho ministra.
V tom čase sedela Ingeborg Schäubleová doma a čakala na telefón svojho manžela. Vždy zavolal, kedy príde domov. "Už predtým mi vravel, že je veľmi unavený a nechce zostať dlho." Keď zazvonil telefón, nebol na druhej strane manžel. Volala na smrť vystrašená dcéra. "Mami, myslím si, že otec je mŕtvy, zavraždili ho," kričala do telefónu a plakala. Mala vtedy 19 rokov a sprevádzala svojho otca v predvolebnej kampani. Nič viac nevedela mame povedať. Otca okamžite vrtuľníkom previezli do nemocnice vo Freiburgu, kde sa podrobil päťhodinovej operácii. Ďalšie ho ešte len čakali.
Atentátnika zadržali hneď na mieste. Vtedy 37-ročný Dieter Kaufmann bol duševne chorý. Už v roku 1983 mal problémy s drogami, za čo ho odsúdili na päť a pol roka väzenia. "Keby tu bol kancelár (vtedy Helmut Kohl), obaja by dostali guľku do hlavy," vyhrážal sa.
Kaufmanna odsúdili na 14 rokov liečenia na psychiatrickej klinike. Diagnóza znela: schizofrénia. Osud nebol milostivý ani k Wolfgangovi Schäublemu. Atentát prežil, ale zostal nehybný. Na doživotie.
On sám sa so všetkým vyrovnal . "Nemám strach a po atentáte v roku 1990 žiadnu traumu," povedal niekoľko rokov po atentáte. Aktívne sa vrátil do politiky.
Už rok po tragédii sa stal vplyvným šéfom frakcie CDU/CSU v parlamente, v roku 1998 nahradil Helmuta Kohla vo funkcii šéfa strany. Z miery ho nevyviedol ani ďalší pokus o atentát, v auguste 2002, keď chcel na neho - opäť na predvolebnom zhromaždení - zaútočiť nahnevaný mladý muž. "Vždy sa nájdu opití alebo, žiaľ, aj chorí ľudia, ale ja sa cítim výborne chránený," povedal.
Pre Schäubleho rodinu to bolo ťažšie. "Niekoľko rokov sme o tej noci nehovorili. Bolo to príliš bolestné. Naša najmenšia o tom ani nevedela," hovorí Ingeborg Schäubleová o dcére Anne, ktorá mala v čase atentátu deväť rokov. Schäubleovci svoj život rozdelili na dve časti: pred a po atentáte.
Pred rokom sa spomienky začali vracať opäť. Keď si pri raňajkách prečítali v novinách: "Schäubleho atentátnika v jeseni prepustia". To znamená, že Kaufmann na skúšobnú lehotu opustí psychiatriu vo Freiburgu, ktorá je od Schäubleho domu vzdialená len pol hodinu cesty autom. Fakt, že sa niekoľko rokov predtým Kaufmann Schäublemu ospravedlnil, ich obavy nezmiernil.
Pätnásť rokov po atentáte je teda atentátnik na slobode a Wolfgang Schäuble sa má onedlho v novej nemeckej vláde ujať postu ministra vnútra. Už ho ale nebude chrániť jeho obetavý telesný strážca, ktorý sa vrhol pred guľku. Policajt Klaus-Dieter Michalsky zomrel minulý rok v septembri. Na rakovinu.
Zajtra - Belo IV.
