Do konca mesiaca by mali rozhovory o budúcom štatúte Kosova dostať na pôde Bezpečnostnej rady OSN oficiálne zelenú. Začiatok vyjednávania o tom, či sa problematická provincia odtrhne od Srbska, alebo zostane naďalej jeho súčasťou, odporučil generálny tajomník OSN Kofi Annan.

Východiskom na začiatok rozhovorov je správa osobitného vyslanca OSN Kaia Eida o demokratických štandardoch v provincii. V 21-stránkovej správe Eide kosovským predstaviteľom vyčíta najmä extrémne rozšírenú korupciu, slabé súdnictvo a nedostatočnú ochranu srbskej menšiny.

Napriek vážnym nedostatkom však podľa Eida aj Annana nastal čas na novú fázu politického procesu. "Dôležité je, že rozhovory sa začnú čo najskôr," povedal Annan v piatok počas návštevy vo Švajčiarsku. O tom, že rokovania by sa mali rozbehnúť, je presvedčený aj slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

Slovenská diplomacia považuje Balkán za svoju prioritu číslo jeden. Aj vzhľadom na čerstvé členstvo v Bezpečnostnej rade OSN od začiatku budúceho roka chce Bratislava do diskusií aktívne vstupovať. Za naštartovanie diskusie o Kosove je aj americký námestník ministerstva zahraničných vecí Nicholas Burns. USA podľa neho plne podporujú Annanovu iniciatívu, pričom sami čoskoro vymenujú svojho vyslanca, ktorý sa bude zúčastnovať na rozhovoroch.

Kosovo je síce stále provinciou Srbska a Čiernej Hory, de facto je však už šesť rokov po vojne pod správou OSN. Tento stav je dlhodobo neudržateľný.

Jeden tábor predstavujú etnickí Albánci, ktorí majú absolútnu väčšinu v Kosove a nepripúšťajú inú možnosť ako nezávislosť. Na druhej strane stojí Belehrad, ktorý túto možnosť vylučuje, a hovorí o systéme "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť". Problém je, že takmer nikto nevie, čo tým srbská vláda myslí.

Kosovský prezident Ibrahim Rugova minulý týždeň vyhlásil, že nezávislosť je jediným vhodným riešením.

Medzinárodné spoločenstvo, najmä európski politici, nie sú z myšlienky nezávislého Kosova veľmi nadšení a varujú pred dominovým efektom. Po vyhlásení nezávislého Kosova môže eskalovať napätie v susedných regiónoch. Veľká albánska menšina žije aj v srbskom Preševe či v susednom Macedónsku. "Prirodzene, že neviem, aký bude výsledok," povedal novinárom Annan, podľa ktorého sú na stole stále obidve možnosti - tak autonómia, ako aj nezávislosť. S kosovskými ambíciami podľa amerického denníka Washington Post sympatizujú najmä Spojené štáty, postoj Európskej únie zatiaľ nie jasný, kým Rusko stojí jednoznačne na srbskej strane. Očakáva sa, že slovenská diplomacia bude kopírovať stanovisko Bruselu. (rek)