Občianska spoločnosť v Bielorusku je extrémne slabá. Oponenti prezidenta Alexandra Lukašenka od opozičných politikov, cez nezávislých novinárov až po mimovládne organizácie, sú v nemilosti. Na rozdiel od Srbska, Gruzínska, či Ukrajiny, kde v posledných rokoch vypukli revolúcie, sú podmienky na demokratizáciu spoločnosti komplikovanejšie.

"Je tu veľmi silný pocit strachu, ľudia sa boja o svoju prácu, študenti o miesto na univerzitách," vysvetľuje Ales Zarembiuk z občianskeho hnutia Chvatit (Dosť!) pasivitu mladých ľudí.

Rok pred voľbami Lukašenko pritvrdil a pocítil to najmä tretí sektor. Sprísnili sa podmienky registrácie a fungovania mimovládnych organizácií. Už napríklad nemôžu robiť prieskum verejnej mienky.

Organizácie ako Chvatit preto na rozdiel od ukrajinskej Pora či srbského Otporu, fungujú na pololegálnej báze. "My sme o registráciu ani nežiadali," hovorí dvadsiatnik Zarembiuk. "Naopak, prispôsobili sme sa prostrediu a začali sme používať metódy konšpirácie. Nemáme žiadnych lídrov, je nás okolo 14 koordinátorov. Poznám však len dvoch z nich. Ak ma zadržia a budú spovedať, aj tak im nebudem môcť veľa prezradiť," rozpráva.

V malom obchode si kupuje novú SIM kartu. "Meníme si čísla pravidelne. A pri komunikácii prostredníctvom internetu používame šifrované programy PGP. Každý z nás má svoj vlastný kľúč," dodáva. Opatrenia vysvetľuje sledovaním KGB.

Lukašenko po rozpade Sovietskeho zväzu ponechal tajnej službe meno z jej neslávnej minulosti. Ani jej praktiky sa nezmenili. Zarembiuk je napriek tomu optimista. "Od milícií máme signál: ak nás bude na námestí vyše 50-tisíc, nezaútočia na nás."

Pod neustálym dohľadom KGB sú aj diplomati západných krajín. Na muške sú najmä štáty takzvanej novej Európy, ktoré s Bieloruskom spájajú skúsenosti s autokratickým režimom. Problémy majú veľvyslanectvá Litvy, Česka alebo Poľska.

"Keď som sa vrátil do kancelárie, zistil som, že mi niekoľko hodín prehľadávali počítač," hovorí jeden zo stredoeurópskych diplomatov. "Neskôr som našiel v súkromnom prenajatom byte odkaz od polície: Boli sme tu. Ste v bezpečí," rozpráva diplomat, ktorý si z bezpečnostných dôvodov želá anonymitu.

Všetko podľa neho funguje pod rúškom bieloruských zákonov. "Tvrdia, že nás chránia. V podstate tu však naozaj platí, že Veľký brat vás sleduje," rozpráva diplomat.

Autor: MIREK TÓDA, Minsk - Bratislava