Alexander Milinkievič (1947), profesor fyziky sa stal začiatkom októbra spoločným kandidátom demokratickej bieloruskej opozície do prezidentských volieb, ktoré by mali byť najneskôr budúci rok v júli. Vzhľadom na posledné roky vlády prezidenta Alexandra Lukašenka sa neočakáva, že budú férové. Napriek tomu opozícia dúfa, že s Milinkievičom sa jej podarí presvedčiť ľudí, aby im pomohli zmeniť režim. Jeho kandidatúru podporoval najmä mimovládny sektor a konzervatívna strana Bieloruský národný front. Milinkievič je nestraník. Okrem akademickej činnosti bol zástupcom starostu najopozičnejšieho bieloruského mesta Grodno a angažoval sa v občianskej sfére. FOTO - HYNEK GLOS, LIDOVÉ NOVINY

"Bojím sa, ale zatiaľ ten strach dokážem prekonať," povedal s úsmevom muž s prešedivenou bradou. Príjemný a otvorený spoločník, 58-ročný Alexander Milinkievič nepripomína revolucionára, ani bojovníka z barikád. Vydal sa však do boja, v ktorom môže ísť o život. Stal sa kandidátom opozície na funkciu bieloruského prezidenta a hodlá sa stretnúť s človekom, ktorý dokáže nemilosrdne likvidovať svojich protivníkov, so súčasným vládcom Bieloruska prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Nemáte strach, že vás čaká rovnaký osud ako ľudí, ktorí sa postavili proti Lukašenkovi, zmizli a pravdepodobne boli fyzicky zlikvidovaní?

"Bol by som blázon, keby som sa nebál. Zatiaľ v sebe nachádzam odvahu pokračovať. Bojím sa o rodinu. Nabádam deti, aby boli opatrné. Čo však urobíte, keď vám unesú syna a povedia: "Bude v poriadku, keď začneš počúvať."

Tak prečo to teda robíte?

"Ja a mnohí iní si uvedomujeme, že Bielorusko je v nebezpečenstve. Nejde o politický systém, ale o samotnú existenciu nezávislého štátu. A ľudia to cítia. Keď sa teraz niekoho spýtate, či vie rodný jazyk, povie: "Prepáčte, ja ešte bielorusky neviem." To je veľká zmena. Predtým nikto nehovoril prepáčte."

Takže ste odporcom zjednotenia Bieloruska s Ruskom?

"To je Lukašenkova vízia. Keď sa stal prezidentom, jeho ďalším cieľom bolo usadiť sa v Kremli. Dnes to vyzerá ako šialený nápad, ale keď bol ruským prezidentom Boris Jeľcin, mal veľké šance. Využil nostalgiu po ZSSR, opieral sa o menej vzdelané vrstvy a dedinu. Teraz sa mu jeho ambície byť vládcom zjednotenej veľmoci nepodarí zrealizovať. Preto už zjednotenie nechce, hoci navonok to presadzuje. Predstava, že by bol len premiérom nového štátu, ho neuspokojuje. Preňho je lepšie byť kráľom malého panstva, ako druhým, tretím mužom impéria."

Moskva má hrôzu z ďalších revolúcií na postsovietskom priestranstve. Lukašenko je silný protivník, ale Rusko ešte silnejší. Chcete vzdorovať aj Moskve?

"V Rusku prebieha bielorusizácia vnútornej politiky. Putin však nie je šialenec, aby sa diskreditoval v očiach sveta ešte viac ako dosiaľ. Zjednotenie s Bieloruskom by bol medzinárodný nonsens. My chceme presvedčiť, že nie sme proti spolupráci s Ruskom. Naopak."

No Bielorusko je ekonomicky úplne závislé od Ruska. Nie je to dôvod, prečo veľa Bielorusov zjednotenie podporuje?

"Lukašenko budoval ekonomiku tak, aby bola stopercentne závislá od ruského trhu. Vyrábame veci, ktoré kúpia len v Rusku. Na druhej strane, všetci už majú dosť rečí o zjednotení. V Bielorusku sa presadzuje názor, že chceme spolupracovať s Východom aj Západom. Nikto síce nevolá po tom, aby sme vstúpili do NATO, ale slabne túžba po spojenectve s Ruskom. Myslím, že víťazí predstava o neutralite. To je aj moja predstava."

Lukašenko vám zrejme nedovolí vyhrať voľby bez boja. Dokážete dostať ľudí do ulíc ako to dokázal súčasný ukrajinský prezident?

"Na Ukrajine nevyšli ľudia na ulicu pre slaninu a vodcu, ale preto, že ich ponížili. Ak niekedy Bielorusi vyjdú na ulicu, tak z rovnakého dôvodu. Budú brániť vlastnú dôstojnosť a budúcnosť svojich detí. Dnes žijú vo veľkom strachu. Väčšom ako za Brežneva. Štát urobil občanov od seba totálne závislými. Pi vodku, alebo pivo, ale nelez do politiky. Situácia sa však pomaly mení."

Zmeniť verejnú mienku bez toho, aby ste ju mohli ovplyvňovať prostredníctvom médií je však veľmi ťažké...

"Politikou sa u nás smie zaoberať len jeden človek. Lukašenko. Veď ľudia ani nepoznajú premiéra. Lukašenko sa objavuje každý deň v televízii a hovorí, čo je dobré a čo zlé. Dnes je v Bielorusku veľmi populárny vtip. Lukašenko hovorí do telefónu: "Takto áno, takto takisto, nie, takto nie, takto áno. Potom položí a vzdychne si: "Ani zemiaky bezo mňa nepreberú." Mnohí ľudia si skutočne myslia, že ak ho nebude, nebude nič, ani zemiaky."

Práve preto možno nebudú chcieť vyjsť do ulíc.

"Mnohí vedia, že budú počas volieb opäť oklamaní. Preto sú pripravení vyjsť do ulíc. Bez kameňov a strelných zbraní."

A druhá strana bude mať takisto prázdne ruky?

"To nemožno predpokladať."

Pripusťme, že sa vám podarí zvíťaziť. Čo potom?

"Bielorusi dnes hovoria, že nežijú veľmi dobre, ale nie je to katastrofa. Najčastejšou frázou, ktorú počujete je: "Hlavne, aby nebola vojna." Musíme občanov presvedčiť, že keď zvíťazíme, nedopustíme chaos, nebudú boje, výbuchy, atentáty. Opozícia sa zjednotila vďaka Lukašenkovi. Preto dnes spolupracujú komunisti a demokrati. Až nebude Lukašenko, nastane veľmi ťažké obdobie. Moju úlohu vidím v tom, že ak sa stanem prezidentom, hlavným cieľom budú slobodné parlamentné voľby."

Čo urobíte s Lukašenkom?

"Lukašenka nemožno prerobiť. Čo sa týka jeho osudu, tak ja nemienim pristúpiť na hru, ktorú niektorí navrhujú, ponúknite mu garancie bezpečnosti, keď dobrovoľne odstúpi. Ako môžem zabudnúť na tých, ktorí bez stopy zmizli? Len súd môže povedať, či je vinný alebo nie. Žiadne garancie nikomu nemôžem dávať, keď neviem, čoho sa dopustil."

Nebojíte sa občianskej vojny?

"Všetci počuli Lukašenka, keď povedal, že sa bude brániť hoci i s guľometom v ruke. Nikto z nás nechce umrieť, prelievať krv. No všetko sa môže stať. Keď idete do vojny, musíte vedieť, že sa tam strieľa. Viem, že keď vyzývame ľudí, aby prišli na demonštráciu, vyzývame ich, aby riskovali. Pre mňa je strašná predstava, žeby niekto zomrel. No verím tomu, že človek sa nerodí len preto, aby jedol obložené chlebíčky a pil vodku. Niektoré veci pokladám za sväté."

Farebné revolúcie, ktoré sa uskutočnili v bývalých sovietských republikách, majú vraj svoj vzor v našej zamatovej revolúcii. Ich vodcovia sa často odvolávajú na Václava Havla. Je i pre vás inšpiráciou?

"V utorok 5. októbra vyšiel v bieloruských novinách Narodnaja volja článok s titulkom: "Milinkevič nie je bieloruský Juščenko, ale bieloruský Havel." Takéto prirovnanie si nezaslúžim. S Havlom ma asi porovnávajú preto, že nie som typ revolucionára ako Juščenko, ale skôr pokojnejšieho intelektuála. No niečo si od Juščenka vypožičiam, budem mať svoju Juliu Tymošenkovú."

Už ste si vybral politickú partnerku?

"Vybral. Pani Irinu Krasovskú. Jej muž, podnikateľ, zmizol bez stopy ako mnohí, a zrejme ho zavraždili. Ona je krásna, múdra a temperamentná."

Autor: Petra Procházková pre SME, Lidové Noviny