Crosbym, Stillsom a Nashom, od konca osemdesiatych rokov každoročne organizuje dobročinný festival Bridge Benefit, na ktorom si podávajú kľučku tie najzvučnejšie mená, a pri svojich takmer šesťdesiatich rokoch má ešte stále energiu na rozdávanie.

Nahrať a vydať takmer každý rok nový album (a keď sa vydarí, niekedy aj dva či tri) sa nepošťastí hocikomu. Nemalý podiel na tom má aj preslávená (alebo obávaná?) chuť experimentovať, hľadať nové cesty a po čase sa zase vracať k tým starým. Nie vždy a všetko, samozrejme, dopadlo na jednotku - taký elektronický Trans je ešte aj dnes ťažko stráviteľný, a to nielen pre Youngových fanúšikov.

Ak sa však k Youngovi ako svojmu hlásia grungeri, folkeri, rockeri alebo countryoví nadšenci, nikto z nich neklame - to všetko boli cesty, ktoré si Young poctivo, s väčším či menším úspechom prešliapal.

Nový album Prairie Wind (Reprise 2005) je jedným z Youngových návratov ku country a zároveň aj k jeho komerčne najúspešnejšiemu obdobiu, lemovanému platňami ako sú Harvest, Harvest Moon či Comes a Time, a hitmi, akým bol evergreen Heart of Gold. Tentoraz nechal svoje rockové alter ego Crazy Horse doma a do nashvillského štúdia sa zavrel s muzikantmi, ktorým je country a akustická hudba predsa len o trochu bližšia, a ktorí sa podieľali na zvuku vyššie spomenutých albumov (spoluprácu so steelgitaristom Benom Keithom alebo so speváčkou Emmylou Harrisovou si overil už napríklad na American Star's'nBars a zistil, že to funguje k všeobecnej spokojnosti).

Výsledkom je kolekcia nádherných piesní, zdobených zvonivými akustickými gitarami a kvílivými tónmi steel guitar. Piesne vznikali spontánne, často doslova za pár minút a boli rovnako spontánne, "naživo" nahrávané v štúdiu. Sú oveľa prístupnejšie a nápaditejšie, ako naratívny Greendale alebo retroprechádzka Are You Passionate?, a pritom (aj vďaka občasným nájazdom saxofónovej sekcie či elektrických gitár) plnkrvnejšie a pestrejšie ako napríklad "one-man-orchestra" na Silver & Gold.

Nadviazať na minulosť bez toho, aby sa človek nestal svojou vlastnou karikatúrou, sa podarí len nemnohým umelcom. Pre Younga sa stáva tento album nielen ďalšou položkou v bohatej diskografii, ale zároveň aj účtovaním so životom, minulosťou, otázkami viery. Nedávny odchod otca, uvedomenie si vlastnej smrteľnosti po mozgovej operácii začiatkom roka, dospelosť detí. "Som majiteľom prázdneho hniezda," spieva. "Nikdy som netušil, čo to znamená, kým som to nepocítil na vlastnej koži." A keď na záver platne zaznie vrúcny gospel When God Made Me, už niet čo dodať.

Na vysvetlenie k titulku - prvé dva nashvillské promo koncerty zaznamenával na filmový pás "oscarový" režisér Jonathan Demme (Mlčanie jahniat, Philadelphia, ale aj hudobný dokument Stop Making Sense s Talking Heads). A že zrejme nevznikne len bežný filmový záznam koncertu, tomu nasvedčujú nielen mená oboch protagonistov, ale aj starostlivé prípravy a štúdium youngovských archívov i histórie nashvillskej country. Takže - čo viac si ešte môžeme želať?

Autor: Miloš Janoušek (Autor je publicista a pesničkár)