FOTO - REUTERS
Tak ako nikdy nezískal Nobelovu cenu mieru Ghándí, hoci bol na ňu nominovaný až päťkrát, nedarí sa ani Julianovi Barnesovi získať Bookerovu cenu. Do užšieho výberu sa dostal už po tretíkrát - opäť mu ušla, hoci ho výrazne favorizovali médiá aj stávkové spoločnosti. John Banville mal šancu na víťazstvo iba sedem ku jednej a počiatočný kurz mal dokonca ešte horší. Ale držiteľom tohtoročnej Bookerovej ceny sa stal práve on.
Niektorí komentátori hovorili, že tento ročník bol najsilnejší od samotného založenia ceny v roku 1969. Jedným z dôkazov bolo, že do užšieho výberu sa nedostali ani traja bývalí nositelia ceny - Salman Rushdie, nedávny nositeľ Nobelovej ceny za literatúru J. M. Coetze ani Ian McEwan. McEwanov najnovší roman Saturday kritici považujú dokonca za lepší než Amsterdam, za ktorý pred niekoľkými rokmi Bookerovu cenu získal.
Ročník to bol možno najsilnejší, ale ozývajú sa aj hlasy, že asi i najnudnejší, The Observer ho už pred vyhlásením výsledkov označil za "orgazmus bez predohry". Všetko sa udialo bez akýchkoľvek nepokojov a vášní. Časy, keď istý vydavateľ pre odmietnutie nominovať jeho favorita označil celú porotu za bandu onanistov, sú už zrejme preč.
Johna Banvilla nepovažoval za favorita prakticky nikto, ani z literárnych kritikov, ani spomedzi samotných porotcov. To, že cenu dostal práve on, trochu spochybňuje mechanizmus rozhodovania. Víťazom sa nestáva ten, kto by mal vášnivých zástancov, ale ten, koho ani jeden z porotcov na začiatku nepovažuje za víťaza - objaví sa až pri hľadaní spoločného kompromisu.
Predseda tohtoročnej poroty John Sutherland si zrejme toto riziko uvedomoval. Niekoľko týždňov pred vyhlásením výsledkov sa totiž stretol s odborníkmi na teóriu hier. Chcel, aby mu poskytli efektívnejšiu alternatívu na výber víťaza, než je tradičný systém založený na dvíhaní rúk. Ich rada však zrejme nepomohla a opäť sa hralo podľa starých pravidiel.
Favorizovaný Julian Barnes kedysi označil Bookerovu cenu za "snobské bingo". Okrem neho mali údajne navyššie šance na výhru populárna exotická kráska Zadie Smithová a Kazuo Ishiguro. O zvyšných troch autoroch nominovaných do užšieho výberu sa hovorilo iba okrajovo, hoci, napríklad, Sebastian Barry a jeho román A Long Long Way (Dlhá predlhá cesta) o írskom vojakovi bojujúcom počas prvej svetovej vojny v britskej armáde, našiel vášnivého obhajcu v Davidovi Sextonovi, jednom z tohtoročných členov poroty.
Barrymu, Ali Smithovej ani Johnovi Banvillovi nikto nedával veľké šance, pravidlá binga sú však nevyspytateľné, a tak sa posledne menovaný môže od pondelňajšieho večera tešiť z najväčšieho úspechu, aký zatiaľ získal.
Dublinčan John Banville poslal vo víťaznom románe tohtoročnej Bookerovej ceny The Sea (More) svojho hrdinu, ovdoveného estéta, späť do pobrežného mesta, kde v mladosti prežil výnimočné prázdniny. Stretnutie s neodolateľnými, ale zároveň znepokojujúcimi dvojičkami Chloe a Myles zmenilo jeho život a malo vplyv na všetko, čo po osudných prázdninách nasledovalo. Banvillov román je o zmierovaní sa so stratou a meditáciou o identite a spomienkach. Autorov štýl je charakteristický hravým prístupom k jazyku, mnohými náznakmi a vysokou prepracovanosťou.
Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn
