FOTO |
Náhlivo, ale nenápadne bez zastavenia prekráčal ruský tréner JURIJ SIOMIN (58 r, na snímke PAVLA FUNTÁLA) príletovou halou bratislavského letiska, unavenú hlavu si zaboril do vysokého operadla autobusu. Vystúpiť nechcel ani na minútku, záujem skúšal odbiť fintou, že bude tlačová konferencia. Nehnúc sa zo svojho prvého sedadla však nakoniec SME odpovedal ochotne.
Máte ťažkú hlavu z toho, že pre vás neexistuje iná cesta, ako vyhrať na ihrisku súpera?
Dosť. Prišli sme vyhrať. Bude to zložité, ale reálne.
To znamená, že najväčšia zodpovednosť čaká vašich útočníkov. Veríte, že majú dostatočný potenciál?
Nemyslím si, že celá ťarcha spočíva len na útočníkoch. Ofenzívna fáza je záležitosťou celého tímu. Od zakladania akcií brankárom.
Na tomto kľúčovom poste máte tiež dilemu. Postavíte do bránky devätnásťročného Igora Akinfejeva alebo 35-ročného Sergeja Ovčinnikova? Mladší sa v poslednom čase vypracoval do roly jednotky, ale taký psychický nápor ešte určite nezažil.
Hm, o tom, kto pôjde do bránky, rozhodnem zopár hodín pred zápasom. Verím, že každý z mojich hráčov má dostatočnú výkonnosť i skúsenosti, aby splnili úlohu ako tím.
Kamila Čontofalského, ktorý chytá v petrohradskom Zenite, pozná väčšina ruských hráčov. Myslíte si, že tréner Galis ich môže zaskočiť tým, že postaví Čobeja?
Aj v ruskej tlači som čítal takéto kombinácie. Viem si to predstaviť. Ale je to dvojsečná zbraň. Čontofalský je skvelý brankár a naši hráči majú pred ním rešpekt. Zriekol by sa môj kolega tejto devízy? Fakt neviem.
A čo okrem zdvorilostných viet poviete na slovenský tím, ktorých hráčov považujete za najnebezpečnejších?
Súper je výborný takticky, predovšetkým obranu má naozaj veľkolepo organizovanú. Z jednotlivcov sa mi najväčšmi páči Vittek, Németh, Karhan. A, samozrejme, Čontofalský.
Sedí vám Bratislava ako dejisko rozhodujúceho zápasu celej kvalifikácie?
Ale iste, privítala nás vľúdnym slnečným počasím. Poznám mesto, za bývalej éry sa sem dalo cestovať od nás najľahšie. Mám tu veľa priateľov, medzi nimi aj pána veľvyslanca Udaľcova.