e. O svoju funkciu musela tvrdo bojovať aj tri týždne po voľbách, kým bol koaličný partner ochotný uznať jej nárok na post kancelára.
Na druhej strane sa Angela Merkelová postaví do čela veľkej koalície a bude mať za sebou v parlamente mimoriadne silnú podporu pre kroky, na ktorých sa budúca vláda dohodne. Po titule prvej kancelárky Nemecka by sa tak mohla uchádzať aj o titul prvej ženy, ktorá vyviedla krajinu z hospodárskej krízy.
Jednoduché to určite nebude. Veľká koalícia vládla v nemeckej povojnovej histórii iba raz a mala rovnako veľa negatív ako pozitív. Najvážnejšou výhradou je, že bude príliš široká na to, aby mohla mať dôstojnú opozíciu, a teda silu v parlamente, ktorá by ju mohla reálne kontrolovať, prípadne jej rozhodnutia korigovať. Kresťanskí demokrati (CDU) a sociálni demokrati (SPD) úplne ovládnu parlament (Bundestag) i jeho hornú komoru (Bundesrat).
V minulosti to viedlo k vzniku mnohých mimoparlamentných hnutí, niektorých veľmi radikálnych, čo v mnohom prehlušilo úspechy prvej veľkej koalície. Napriek tomu, že sa jej podarilo zlepšiť hospodársku situáciu v krajine a znížiť nezamestnanosť.
Momentálne má veľká koalícia na svojej strane podporu obyvateľstva. V prieskumoch verejnej mienky to bolo práve spojenie CDU/CSU a SPD, ktoré preferovala väčšina Nemcov. Udržať to nebude jednoduché. Moci sa ujmú dve veľké strany, ktoré vo voľbách stratili a podľa politológov ich ľudia volili hlavne preto, aby sa moci neujala tá druhá z nich. Obe si budú uvedomovať, že ich spojenie je len prechodným riešením a čoskoro začnú myslieť na to, ako uspieť v ďalších voľbách.
Angela Merkelová nebude mať jednoduchú úlohu. Už volebná kampaň ukázala, že nová kancelárka má svoje nedostatky a úloha komunikátora s voličmi nepatrí k jej najsilnejším stránkam.
V kampani ich nedokázala presvedčiť, že krajina potrebuje radikálnu zmenu.
Teraz ich musí nadchnúť pre reformy, ktoré budú plné kompromisov, aj tak však mnohých Nemcov nepotešia. Čím väčšia bude nespokojnosť ľudí, tým vratkejšia bude jej pozícia v čele vlády. Merkelovej predchodca Gerhard Schröder musel práve v takej situácia v máji vyhlásiť predčasné voľby.
MIRIAM ZSILLEOVÁ