Tú istú vetu by mohol povedať aj jeho syn Fedor. Takmer o pol storočia neskôr nakrútil film zobrazujúci inú sovietsku vojnovú traumu. Od konca septembra vyvoláva v Rusku diskusie jeho vojnová dráma Deviata rota. Po šestnástich rokoch od skončenia konfliktu Rusom pripomína, že ich afganské dobrodružstvo je stále nezahojenou ranou.

Kým komunistické velenie v roku 1989 konečne rozhodlo o ponižujúcom sa stiahnutí z Afganistanu, zahynulo pätnásťtisíc sovietskych vojakov a o život prišlo vyše milióna Afgancov. Sovietsky zväz nechcel v Afganistane stratiť svoj vplyv, vojenská invázia sa však ukázala ako nešťastné riešenie, lebo konflikt sa ubral "vietnamským" smerom. Ako priznáva režisér filmu Deviata rota, jeho inšpiráciou boli americké filmy ako Čata či Apocalypse Now, vyrovnávajúce sa s obdobnými americkými traumami.

Polovica Bondarčukovho filmu sa odohráva mimo územia Afganistanu, zobrazuje drastický výcvik regrútov v Uzbekistane, ich charaktery a vzájomné vzťahy. Ani zďaleka to nie sú neviniatka, ešte horšie vyzerá vo filme portrét ich psychopatických veliteľov. Ruská kritika sa zhoduje na tom, že film je remeselne vynikajúco zvládnutý a nepokrivkáva ani jeho akčná časť dobre premiešaná s emóciami.

Hneď v prvej afganskej scéne odlietajú vyslúžilí vojaci naspäť do vlasti, ich lietadlo však krátko po štarte zostrelí nepriateľská strela. Film sa končí mimoriadne tragicky, celá rota s výnimkou jedného vojaka pre hlúposti nadriadených zahynie pri boji s mudžahídmi. Ustupujúca sovietska armáda totiž zabudla rotu informovať o konci konfliktu.

Celý dej je založený na skutočnom príbehu, aj keď sa neprajníci filmu sťažujú, že zveličuje, lebo v skutočnosti túto udalosť prežil viac než jeden vojak a jednotka údajne nebola opustená, ale od zvyšku armády odrezaná.

Vojna sa dotkla miliónov ľudí z mojej generácie, ale za šestnásť rokov, odkedy sa skončila, sa neobjavil žiaden pokus o jej zachytenie, povedal po premiére Bondarčuk junior. Počas celých deväťdesiatych rokov sa Rusi vyhýbali pripomínaniu desaťročného afganského dobrodružstva, lebo spomienky naň boli veľmi nepríjemné. Rozpadajúci sa Sovietsky zväz mal priveľa vnútorných problémov, než aby sa ešte venoval vojnovým veteránom, čo dodnes nemajú ani žiaden pomník, čo je v krajine posiatej monumentmi prekvapujúce.

Film je výrazne protivojnový, zároveň mu nechýbajú prejavy vlastenectva. Ukazuje, že medzi sovietskymi vojakmi napriek zúfalej situácii stále pretrvávala disciplína, vojnové priateľstvá a súdržnosť. Režisér chce svojou snímkou zmeniť vzťah k afganským veteránom, vnímaných v Rusku len ako jedno z ďalších bremien zanechaných minulým režimom.

Výkrik jednej z postáv "Všetci nás opustili!", je totiž stále stručnou predpoveďou osudu tých, čo sa domov vrátili živí.

Autor: ANDREA ERTLOVÁ(Autorka je publicistka)