Ernest Bryll v Bratislave. FOTO - AUTORKA
Legendárne poľské predstavenie Katarzyny Gärtnerovej a Ernesta Brylla Na skle maľované sa po desaťročiach presťahovalo z bratislavského Divadla P. O. Hiezdoslava na neďalekú Novú scénu, kde ho pripravil choreograf a režisér Ján Ďurovčík. Po nedávnej premiére sme sa rozprávali s autorom libreta ERNESTOM BRYLLOM.
Aké sú vaše pocity?
Bolo to veľmi dobré predstavenie. Pred režisérom a skupinou hercov stála veľká výzva: ponúknuť divákovi niečo iné ako legendárne predstavenie hrané na doskách Slovenského národného divadla skoro tridsať rokov. Pre nás Poliakov je to pocta.
Čím sa dá čeliť takej legendárnej inscenácii?
Jedine na princípe istého druhu kontry.
V čom spočívala?
Inscenátori zdôraznili hudobnú a tanečnú stránku predstavenia. Kým predošlá verzia bola činohrou, táto je spevohrou. Som s tým spokojný. Veľa vynikajúcich predstavení tejto hry v Poľsku nemalo takých dobrých tanečníkov a excelentne spievajúci zbor.
K tejto inscenácii vznikol aj nový preklad Ľubomíra Feldeka.
Fantasticky sa hodí k hudbe, hoci, samozrejme, objavia sa recenzie, ktoré budú chváliť, budú aj kritizovať a hovoriť, že sa stratila citlivosť poézie. Každý bude mať svoju pravdu. V divadle je však najdôležitejšie publikum, a to bolo počas premiéry nadšené. Chcel by som, aby aj u nás bolo niečo podobné, lebo tam je s týmto predstavením problém.
Prečo?
Naše veľmi dobré divadlá majú svojich hercov, ktorí sú zamestnaní v množstve iných aktivít ako seriály, filmy, rozhlasové hry a pod., čo znemožňuje vytvorenie partie, ktorá by sa skoncentrovala na jedno predstavenie. Táto spevohra si vyžaduje disciplínu. Som rád, že Slováci ukázali, že sa dá urobiť na najvyššej európskej úrovni.
Myslíte, že mladí ľudia prijmú nové naštudovanie rovnako ako ich rodičia?
Mám pocit, že to bude hra mladých, ktorí veľa počuli od svojich rodičov o tomto predstavení, ale možno nechceli ísť v ich šľapajach. Toto bude legenda novej generácie.
Ako si vysvetľujete úspech tejto hry na Slovensku?
Neviem, chcel by som, aby niekto napísal sociologickú prácu o tomto fenoméne a skúmal, prečo moja verzia Jánošíka tak veľmi prirástla k srdcu Slovákom. Veď ja im ukazujem ich ľudového hrdinu ako obyčajného človeka s chybami.
To je pre Slovákov dobré vysvedčenie, nie?
Áno. Svedčí to o tom, že sa dokážu na seba pozerať s odstupom, vedia sa na sebe zabávať a smiať zo svojich hrdinov.
Autor: MALGORZATA WOJCIESZYNSKA(Autorka je publicistka)
