Josef Masopust vo výbere Sveta proti Anglicku na štadióne vo Wembley pri príležitosti storočnice anglického futbalu v roku 1963. FOTO - ARCHÍV
"Ak zavoláte o polhodinku, bude mi potešením porozprávať sa o veľkých stretnutiach na Tehelnom poli," bola cítiť v telefóne ochota i radosť v hlase Najlepšieho futbalistu Európy 1962, storočia v Česku, legendy svetovej triedy Josefa Masopusta (nar. 9. februára 1931).
Na "odpich" rozhovoru som zámerne spomenul stretnutie s Juhosláviou (1:0 pre ČSR) 18. mája 1957. Nielen preto, že bol pre nenapodobiteľného technika v strede poľa, presláveného viacerými gólmi po slalomoch medzi spleťou nôh protihráčov, desiatym v reprezentácii.
"Mám ten zápas pred očami ako dnes. Tehelné pole som prirodzene už poznal z viacerých duelov proti Slovanu v drese pražskej Dukly, ale v reprezentačnom drese som mal bratislavskú premiéru. Úžasný zážitok pred kulisou, akú som skutočne zažil iba v Južnej Amerike alebo Anglicku. Plno, veľmi plno, ľudia na stromoch, na hodinách. Ovešaný Slovan. Po celý čas povzbudzujúci diváci z celej republiky a neskutočne dobrý zápas. Hralo sa hore-dolu, ale my sme postupne získali prevahu. Juhoslovan Beara v bráne čaroval. Pri Borovičkovej strele z voleja po dlhom centri sa však ani nepohol, taká to bola šupa. Jirka bol mojím spoluhráčom z Dukly. Podpichovali sme ho prezývkou: sviatočný alebo sezónny strelec. Ten gól bol jeho životným," priam si vychutnával odpoveď rodák zo Střimic pri Moste.
V baníckom meste začínal. Jeho otec sa poznal s legendárnym trénerom Rudolfom Vytlačilom, ktorý zariadil prestup do Teplíc. Odtiaľ prestúpil do chýrnej Dukly, hoci vtedy sa vojenský klub volal ešte ATK a chvíľu ÚDA.
Masopust debutoval v reprezentácii v zápase proti Brazílii (0:0) v Prahe 21. apríla 1956. Nepoprel, že práve slávne stretnutie s Juhosláviou bolo impulzom pre hráčov, aby tlačili na vedenie - dôležité zápasy chceme hrať v Bratislave.
"Na štadión Slovana a Bratislavu vôbec, mám krásne spomienky aj ako futbalista Dukly. Bolo tam korektné obecenstvo, dokonca vždy nám časť fandila. Na Červenej hviezde nás povzbudzovali slovanisti, na Slovane priaznivci "červenky". S chlapcami z oboch mužstiev sme boli veľkí kamaráti, s mnohými som dodnes. Hoci to boli naši najväčší súperi v boji o titul, v týchto ligových zápasoch sa utvoril základ senzačnej čílskej partie," usmieval sa Masopust.
Ihneď pripomenul stretnutie so Škótskom o postup na MS 1962, na ktorých Československo získalo striebro. "Doslova sme si vydupali - musí byť na Tehelnom poli."
"Ak ste sa pýtali, či nám diváci nedali niekedy pocítiť, že sme Česi, tak práve na tomto zápase môžem dokumentovať opak. Tréner Vytlačil prosil novinárov, aby vyvinuli tlak na obecenstvo - vytvorme Škótom britské divácke peklo. Zažili ho. Hrali sme ako v tranze, zvíťazili 4:0. V mužstve boli ôsmi hráči z českých klubov," argumentoval.
Masopust v úvode hovoril pravdu - nešlo v pravom slova zmysle o rozhovor, ale príjemné "pokecanie si". Posmutnel, keď spomínal Duklu, ktorá de facto zanikla. Zamýšľal sa nad neúctou súčasníkov k slávnej futbalovej minulosti. Bez vyzvania začal menovať: Reimann, Venglár, Arpáš, Baláži... a bol by pokračoval. Išlo o zostavu bratislavskej "ešky" tesne po vojne. Masopust mal vtedy pätnásť. "Otec mi dal výstrižky z novín ako povinné čítanie. A bolo prekrásne," vysvetlil.
Hovoril o problémoch českého futbalu. "Pred dvoma rokmi by som rozprával inak, ale v súčasnosti je v ňom okato veľa nefutbalového, nešportového. Aby najväčšie eso odmietlo reprezentovať? Mám obavu o výsledok s Holandskom (zhovárali sme sa v piatok večer - pozn. red.)."
Pointu žiadosti o rozhovor na rýchlo sme si vysvetlili hneď na úvod - Tehelné pole a diváci. Slávny muž, ktorý si dnes užíva penziu, miluje pobyty na chalupe a na futbal nezanevrel. Viackrát v rámci debaty poprosil: "Pozdravujte všetkých. Jana Popluhára, ale aj do Trnavy, Prešova, Košíc. Nech ľudia prídu, nech vám to vyjde, Slováci vždy vedeli hrať dobrý futbal."
