Štadión Slovana Bratislava bol v ére samostatnosti na medzištátnom stretnutí vypredaný iba raz, 30. marca tohto roku proti Portugalsku. Vo výreze tréner Dušan Galis. FOTO - TASR a SME - PAVOL FUNTÁL

V ére samostatného Slovenska bolo Tehelné pole vypredané iba raz, v tomto roku proti Portugalsku. Zápas s Ruskom si to priam žiadaTréner slovenskej futbalovej reprezentácie DUŠAN GALIS rozhodne lepšie pozná divácky ošiaľ ako hráč. Čiastočne z obdobia keď koučoval bratislavský Slovan v úrodných rokoch na začiatku deväťdesiatych rokov.

Rodák z Oravy (nar. 24. novembra 1949) dal však gól, ktorý vyvolal nad Tehelným poľom azda najväčšie "revúce nadšenie." Ak by sa meralo podľa hlukomera bol by stopercentne v prvej trojici.

Na štadióne Slovana nebolo 30. novembra 1975 plno. Návštevu "iba" 45-tisíc divákov však ovplyvnila vyššia moc. Beznádejne vypredaný zápas s Anglickom deň predtým musel rozhodca pre hustú hmlu ukončiť. Nie každý "cezpoľný" dokázal prežiť noc na lavičke, v podchodoch. Hotely praskali vo švíkoch.

Na začiatku druhého polčasu sa po Masného úniku vrhol Galis na jeho center a Angličanom po anglicky zavesil - 2:1. Postúpili sme do štvrťfinále ME, vyradili ZSSR (2:0 v Bratislave, 2:2 v Kyjeve), potom vyhrali belehradský šampionát.

Galis pri tom všetkom bol.

Kouč považuje nadšenú divácku kulisu za najdôležitejšiu hnaciu silu, neodmysliteľného dvanásteho hráča domácich. Pri každej príležitosti sa ho snaží burcovať.

Ste majster na tvorbu súdržného kolektívu, v dobrom slova zmysle "zbláznenia" ľudí pre vec. Akým spôsobom sa dá ešte viac prebudiť stále rozpačitý slovenský divák?

"Burcujem, ako sa dá, ale na ťahu sú vždy hráči. Nemusia podávať oslňujúce výkony, ale na každom musí byť poznať úprimná snaha, nasadenie, túžba po víťazstve alebo priaznivom výsledku. Tento kolektív to ukazuje, preto som niekedy na neoprávnenú kritiku a divácke reptanie nasrdený. Reálne bojujeme o postup na majstrovstvá sveta. To je strašne veľa."

Vo všetkých kolektívnych športoch hrá domáce prostredie dôležitú úlohu, viaceré štatistiky ukazujú, že vo futbale najviac. Viete to vysvetliť?

"Azda preto, že na futbal chodí najviac ľudí, hoci u nás to momentálne úplne neplatí. Plné tribúny neskutočne motivujú, niekedy až zimomriavky prejdú po chrbte, koľko ľudí je na vás zvedavých. Je to úžasná hnacia sila. Žiadne prémie sveta nenabudia hráča priamo na ihrisku tak ako burcujúci divák."

Čo je pre hráča dôležitejšie - zvyk na jeden štadión alebo divácka kulisa?

"Určite divácka kulisa, hoci aj prvý moment hrá domácim do kariet."

Nepovažujete vstupné na súčasné zápasy pre Slovákov za príliš drahé?

"Zaujímavé je, že na tento záverečný dvojzápas sú ešte v predaji tie najlacnejšie lístky za 500 korún. Prirodzene, veľmi by som si želal, aby na futbal mohli chodiť celé rodiny z celého Slovenska. V tomto prípade, ak si zrátate cestu, obed, prípadne ubytovanie, nie je to lacný špás. Domnievam sa, že to bola príčina slabšej návštevy s Estónskom, s Ruskom čakám plno."

Skúste vybrať z faktorov, ktoré najviac burcujú hráčov - a.) plný spievajúci štadión hodinu pred stretnutím, b.) dobrý hlásateľ burcujúci divákov, c.) povzbudzovanie v každom okamihu, aj keď sa nedarí, d.) znervózňujúce pokriky na súpera (nie neslušné a urážlivé), ako je napríklad pískanie pri držaní lopty?

"Určite "céčko", hoci aj dva prvé body sú dôležité. Poslednému neprikladám žiaden význam."

Ako na vás ako na hráča pôsobili plné tribúny, spievanie hymien, transparenty dvíhajúce národné cítenie. Čo vás najviac dojímalo?

"Všetky tri faktory, ale najviac dvíhanie národného cítenia."

Plnia média dostatočne funkciu nabudenia diváka pred reprezentačnými stretnutiami?

"Pár dní pred zápasom určite odvádzajú skvelú robotu. Podľa mňa, mali by s mobilizačnými článkami, televíznymi upútavkami začať skôr."

Minulosť, aj tá pekná, súčasného človeka prestáva zaujímať. Akú má podľa vás hodnotu spomínanie na bývalé slávne zápasy, prípadne ich pripomínanie v televízii a tlači?

"Isteže, treba sa pozerať dopredu, ale k velikánom minulosti sa chováme doslova neúctivo a používam mierne slovo. Treba si pripomínať, že Slovan vyhral veľkú európsku súťaž, že Adamec dal tri góly Brazílčanom, ukázať, aké góly dával Petráš, ako sme triumfovali v Belehrade. A nemenoval som všeličo dôležité, veľké, úctyhodné."