"Ak si na byt požičiate, máte ho hneď na začiatku a potom ho 20 rokov splácate. Ak si na neho chcete nasporiť, tak 20 rokov odkladáte peniaze a až na konci máte byt. Sedliacky rozum hovorí, že tá pôžička sa oplatí," vraví nezávislý analytik spoločnosti Symsite Research Vladimír Dohnal.

Podľa Dohnala výška výdavkov sa počas života nevyvíja rovnako ako výška príjmov. "Na začiatku kariéry má človek najnižší plat, ale zároveň najvyššie výdavky, kým vyšší plat dosiahne v závere kariéry," hovorí. Platy postupne rastú, no splátka pôžičky bude po celý čas splácania približne rovnaká. Znamená to, že keď niekto dnes zarába 15-tisíc korún, za 30 rokov to môže byť niekoľkonásobne viac. Ak bude každý mesiac platiť splátku desaťtisíc korún, bude to postupne predstavovať čoraz menšiu časť jeho platu.

Kto si však sporí, zasa ušetrí. Pri dlhodobom splácaní úveru je normálne, že človek zaplatí aj dvojnásobok sumy, ktorú si požičal. Ak by si tieto peniaze postupne ukladal, dostával by naopak úrok on. Sporenie je preto výhodné predovšetkým pre ľudí, ktorí neplánujú riešiť svoju bytovú situáciu ihneď. Ak napríklad rodičia sporia deťom na bývanie už od narodenia, zaplatia za byt menej, ako keby si naň ako dospelí požičiavali. Nevýhodou pri sporení však môže byť nárast cien bytov.

Hypotéka zasa predstavuje rýchle riešenie bytovej situácie.