"Uvítali by sme nezasahovanie do vzorca, ktorý bol minulý rok schválený. Keďže vzorec je závislý od vývoja sadzieb na trhu, odpolitizoval každoročné určovanie výšky štátnej prémie. Produkt stavebného sporenia je dlhodobý produkt a každoročné zásahy do zákona o stavebnom sporení vzbudzujú u stavebných sporiteľov neistotu," povedala hovorkyňa ČSOB Stavebnej sporiteľne Marta Krejcarová.
Vláda navrhuje práve zmenu vzorca, na základe ktorého sa ráta výška prémie. Vzorec bol použitý len dvakrát pri výpočte tohtoročnej a budúcoročnej prémie. Ak parlament schváli návrh vlády, budúcoročná prémia sa však vypočíta podľa nového vzorca. Bude to znamenať, že na získanie jednej koruny štátnej prémie bude potrebné našetriť 15,40 koruny. V tomto roku stačí 6,90 koruny.
Podľa riaditeľa komunikácie Prvej stavebnej sporiteľne Miloša Blanárika bude zníženie maximálnej prémie na dvetisíc korún znamenať výpadok celkových vkladov vrátane štátnej prémie asi 300 miliónov ročne. Ak sa prémia zníži na 6,5 percenta, bude to znamenať, že klienti budú musieť na získanie maximálne prémie nasporiť 30 769 korún, čo je o vyše 13-tisíc viac ako tento rok. Veľa ľudí tak nenasporí dosť peňazí, aby mohli dostať maximálnu prémiu. Bude to znamenať výpadok ďalších 300 miliónov korún na vkladoch ročne.
"Aj keď zhodnotenie vkladov zostane vyššie ako v iných bankách, znižuje sa motivácia klientov účelovo sporiť a viazať svoje financie v lehote až šesť rokov. Dá sa očakávať pokles novo uzatváraných zmlúv stavebného sporenia až do 20 percent," povedal Blanárik.
To bude mať podľa výpočtov analytikov sporiteľní za následok pokles zdrojov vo fonde stavebného sporenia v najbližších desiatich rokoch o 17 miliárd korún. "Tento deficit zdrojov bude chýbať na financovanie výstavby a obnovy bytov. Určite sa to prejaví obmedzeniami pri poskytovaní medziúverov a môžu sa predĺžiť aj lehoty na pridelenie stavebných úverov," hovorí Blanárik.
