Husle sú kráľovský nástroj. Vo viacerých parametroch sa približujú ľudskému hlasu - registrom, spôsobom tvorby tónu. No je tu aj druhá strana vzájomnej podobnosti - intonačná zradnosť či krehkosť tónu, ktorý sa kde-tu môže ľahko zlomiť, zaškrípať. A každý s tým "ráta". Keď sa však stretnete s absolútnou svetovou špičkou, zabudnete na spomínané háklivosti. Presnejšie, len v týchto prípadoch.
Vadim Repin už v detstve ohuroval bravúrnou technikou i vyspelým hudobným prejavom. V krajine s premysleným systémom podchytenia mladých talentov to však nebolo až také mimoriadne. Možno ani vtedy, keď sa ako 17-ročný stal najmladším víťazom Súťaže kráľovnej Elisabeth akejsi olympiády huslistov, to ešte pre skeptických znalcov rýchlo vyhasínajúcich geniálnych detí nemuselo nič znamenať. Dnes už však nikto nepochybuje o tom, že 34-ročný Repin patrí do radu najväčších huslistov. A presvedčiť sme sa o tom mohli aj na BHS.
Aj keď publikum rado počuje virtuózov v "cirkusovo" efektnom, najlepšie symfonickom repertoári, Repin si pre svoj slovenský debut našťastie vybral náročný recitálový program s ťažiskom na dvoch sonátach. Brahmsova Sonáta č. 3 d mol i menej známa Sonáta č. 3 c mol od Edvarda Hagerupa Griega boli vrcholmi koncertu a možno i celého festivalu. Fenomenálna technika, prenikavý, ale tvárny tón, ohurujúca intonačná presnosť a nad tým všetkým pohľad zrelého umelca. K oblažujúcemu pocitu z produkcie, na aké nie sme zvyknutí, prispel aj klavirista Itamar Golan. S nádherne zamatovým tónom a schopnosťou byť nielen rovnocenným, ale miestami aj neúprosným partnerom.
V závere si na svoje prišli i milovníci rýchlych prstov, keď program oficiálne gradoval v Chaussonovej Poéme a Waxmanovej Carmen-Fantázii a neoficiálne v niekoľkých prídavkoch sprevádzaných ováciami rôzneho druhu.
Autor: ANDREA SEREČINOVÁ(Autorka je hudobná publicistka)
