Viktor Kožený, tunelár a pôžitkár, si bude musieť zvyknúť na striedmejší život. V americkom väzení môže stráviť desiatky rokov. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Viktor Kožený, ktorý v Československu pomohol naštartovať kupónovú privatizáciu a neskôr sa stal najznámejším tunelárom privatizačných fondov, strávil dnes už tretiu noc v bahamskom väzení. Polícia na ostrove, ktorý roky slúžil ako Koženého azyl, ho zatkla na žiadosť americkej prokuratúry. Američania ho chcú súdiť za korupciu v Azerbajdžane. Česko, ktoré doteraz márne žiadalo Bahamy o jeho vydanie, sa pravdepodobne rozhodne odovzdať vlastné obžaloby americkým úradom.
Pirát z Prahy
"Viktor Kožený bol pre kupónovú privatizáciu preludom, ktorý vyvolal záujem," napísal pred časom o Koženom český týždenník Reflex. Hoci dostal navrátivší sa emigrant z USA začiatkom 90. rokov slušnú funkciu na českom ministerstve financií, skutočnú moc a popularitu mu zabezpečila až kupónová privatizácia, ktorá bola jedinečným experimentom obrovského majetkového presunu. Štát umožnil dospelým občanom kúpiť za tisíc korún kupóny, ktoré mohli "investovať", čiže meniť za akcie firiem a investičných fondov. Reflex pred rokmi napísal: "Spočiatku to vyzeralo, že počet dikov (držiteľov investičných kupónov, spomínate?) neprekročí niekoľko stotisíc a akcia bude zrušená. (...) V tej chvíli vstúpila na trh úplne originálna kampaň Harvardských investičných fondov." Bakalár z Harvard Extension School pochopil šancu a v rozsiahlej reklamnej kampani ponúkol ľuďom 10-násobné zhodnotenie tisíckorunovej kupónovej knižky. Oslobodil tak štát od jeho neschopnosti povedať ľuďom, že sa rozdáva majetok a stačí sa postaviť do radu. Kupónové knižky si zadovážilo osem miliónov ľudí.
Kožený svoj sľub desaťnásobku splnil, ale súčasne získal kontrolu nad mnohomiliardovým majetkom. Z harvardského holdingu ho potom pomaly presúval na svoje účty. Česká polícia dnes Koženého obviňuje, že v rokoch 1995 až 1997 previedol majetok za 11,5 miliardy českých korún firmy Sklo Union Teplice. Za finančné machinácie, ktoré zanechali štvrť milióna akcionárov vrátane Slovákov bez koruny, mu hrozí 12 rokov väzenia.
Keď v roku 1994 opustil Česko a rozbehol sa do sveta nakupovať vily a zháňať ďalších dôverčivých investorov, prischla mu prezývka "Pirát z Prahy".
Koniec luxusu
Pre Koženého bola kupónová privatizácia vstupenkou do sveta luxusu. Postupne si kúpil dom v Londýne za 725 miliónov korún, vilu v rozprávkovom americkom horskom stredisku Aspen, sídlo na Bermudách, jachtu, prúdové lietadlo. Jeho menovka je dokonca v Guinnessovej knihe za rekordne drahú večeru, ktorá ho stála 21-tisíc dolárov.
Skúsenosti z Československa sa rozhodol využiť v druhej polovici 90. rokov v Azerbajdžane, ktorý práve privatizoval svoj ropný priemysel. Presvedčil amerických investorov vrátane napríklad Kolumbijskej univerzity, ktorí do projektu privatizácie najväčšej štátnej ropnej firmy prostredníctvom Koženého investovali 450 miliónov dolárov (zhruba 15 miliárd korún). Alijevova diktátorská vláda však privatizáciu zrušila. V roku 2003 manhattanský súd Koženého obvinil zo sprenevery 182 miliónov dolárov z fondov, ktoré založil s americkými investormi. Američania ho dnes obviňujú aj z korupcie azerbajdžanských vládnych úradníkov. Podľa Mladej fronty Dnes dosiahli Koženého úplatky v Baku 11 miliónov dolárov.
Spojené štáty žiadali bahamské úrady o Koženého hlavu už pred dvoma rokmi. Polícia ho zatkla v stredu večer a teraz sa čaká na súd, ktorý má rozhodnúť o jeho vydaní do rúk agentov FBI. Americká prokuratúra má na rozdiel od českej polície s Bahamami podpísanú dohodu o vydávaní zločincov. Česko, ktoré vyhlásilo pražského piráta za zločinca až v roku 2003, by po jeho uväznení v štátoch mohlo požiadať Američanov o pomoc. Hovorca českého ministerstva spravodlivosti Petr Dimun však Mladej fronte povedal, že vydanie do Českej republiky je málo pravdepodobné. Praktickejšie podľa neho bude odovzdať české obžaloby americkým prokurátorom. Viktorovi Koženému (42) i bez nich hrozí 20 rokov väzenia.
