Ľudmila Farkašovská s dcérou Dankou a synom Peťkom. Obidvaja sa pri mame v kuchyni motajú často - radi vylizujú hrnce pri pečení zákuskov, obaľujú rezne a pred Vianocami pomáhajú piecť vianočné medovníky a medovníkovú chalúpku. Dvadsaťročná dcéra Ľudka si v týchto dňoch spomína na maminu kuchyňu v ďalekej Austrálii. FOTO - PETER LEGINSKÝ
Prvé kuchárske pokusy Ľudmily Farkašovskej siahajú do detstva stráveného na východnom Slovensku. Jej mama ako výborná kuchárka však dcére do varenia stále hovorila, a tak to dnešná moderátorka skúšala radšej vtedy, keď mama nebola doma. Jej kuchárskou prvotinou bol piškótový závin, ktorý sa jej celkom vydaril. Prvé bryndzové halušky však skončili ako čudná masa v koši. Dnes si trúfne uvariť hocičo a varenie je pre ňu relaxom.
Keďže jej mama nechodila do práce, detstvo sa jej spája s vôňou hustých domácich polievok, omáčok, rezňov, jemných lokší s prepraženým maslom, parených buchiet, šišiek a ostatnej klasickej domácej stravy. Až keď prišla študovať do Bratislavy, v jedálni vysokoškolského internátu zistila, aké nejedlé môžu byť sčerneté zemiaky či polievky neidentifikovateľného zloženia. Študentka tlmočníctva to riešila návštevami bufetov. V jej strave prevládala v tých časoch najmä treska, liptovská saláma a konzervy.
Varí, aj keď nemusí
Variť začala najmä po tom, ako sa vydala. Dnes je varenie pre ňu relaxom a niekedy varí, aj keď nemusí. Varieva od oka, bez presných receptov a občas vymýšľance z toho, čo ostalo v chladničke. "Hoci si v časopisoch vždy ako prvé prečítam recepty, pri varení často improvizujem," hovorí.
U Farkašovských sa jedlo takmer nevyhadzuje - na všetko, čo nezjedia deti a manžel, čakajú totiž v rade ďalší traja stravníci - pes, mačka a morča. Hoci, ako vraví Ľudmila Farkašovská, stalo sa jej, že navarila, čo ani pes nechcel.
Jej deti majú najradšej mäsité jedlá, klasické rezne a polievky. Najviac im chutí klobásová polievka, čiže zemiaky na kyslo s klobáskou, ktoré si Ľudmila pamätá ešte od svojej babky zo Sokoli pri Košiciach. Tam ich volali podbite kompery.
Anglické suroviny sa správajú inak
Keď čítala román Selmy Lagerlöffovej Löwenskjöldov prsteň, povedala si, že skúsi uvariť pivnú polievku, ktorá sa tam stále spomínala. "Mala som o tom síce pochybnosti, no keď to tam všetci Švédi jedli, chcela som to vyskúšať. No už len to, že pivo sa zahusťuje zápražkou zaliatou smotanou, to sa fakt nedalo zjesť." Podobnú skúsenosť má s ďalšou škandinávskou špecialitou, ktorú ochutnala na nórskej recepcii - zemiakmi nakyslo posypanými škoricovým cukrom.
K srdcu jej príliš neprirástla ani anglická kuchyňa, ktorú si mala možnosť vyskúšať počas piatich rokov strávených za mikrofónom v londýnskom BBC. Napríklad tradičný vianočný puding bol pre ňu už na pohľad neveľmi lákavý - sladká masa rôzneho kondenzovaného ovocia. Naopak, yorkshirský puding pripomínajúci neochutený langoš si ako prílohu k tradičnému rostbífu, strúhanej varenej mrkve a bielej repe celkom obľúbila.
Pri varení v Londýne jej spočiatku robilo problémy nielen to, že niektoré suroviny - napríklad mak, hrubú slaninu na oškvarky či hrubú múku - tam bežne nepredávajú, ale aj to, že suroviny, ktoré vyzerajú rovnako ako naše, sa pri varení správajú inak. Napríklad vajcia sa vyšľahajú do trochu inej podoby, zápražka z tamojšieho masla vyzerá a chutí tiež inak.
Navyše, maslo je zväčša slané a také dávajú aj do krémov, takže zákusky chutia sladkoslano. Prekvapil ju tiež vzhľad tradičných anglických koláčov. "U nás na východnom Slovensku by sme povedali ,džabanice'. Zákusky sa nedajú krájať, zvyčajne sa naberajú naberačkami a polievajú sa vanilkovým alebo iným krémom. Výborný nápad je však horúci jablčník so zmrzlinou."
Huby zbiera celá rodina
Ľudmila Farkašovská je vášnivou hubárkou. K tejto záľube ju priviedol otec a ona ňou nakazila svojho manžela aj deti. Na huby chodievajú na Záhorie, k Studienke, viac ich však zbierajú, ako jedia. Ľudmila si ich síce občas pripraví na vajíčku, ale ostatní ich väčšinou ochutnajú iba vo vianočnej kapustnici. Najväčšie hubárske zážitky majú Farkašovskí z pobytu v Anglicku. Huby tam totiž hojne rastú, ale Angličania ich nezbierajú. Jedia iba šampiňóny, ostatné huby považujú za divé. V londýnskom lesíku tak za necelé dve hodiny našli množstvo zdravých kozákov a dubákov aj s dvadsaťcentimetrovými klobúkmi. Čistili ich štyria až do polnoci.
Recepty Ľudmily Farkašovskej
Hubový guláš
0,5 kg húb (najlepšie podpňoviek, ale môžu byť aj kuriatka, hlivy prípadne mladé hríbiky, aby po uvarení nezmäkli a zostali chrumkavé), 2 väčšie cibule, 3 strúčiky cesnaku, olej, soľ, koreniny (majorán, rasca, mleté čierne korenie, sladká červená paprika), 1 kávová lyžička horčice, 1 lyžica kečupu alebo pretlaku, 2 zemiaky
Pripravujeme rovnako ako klasický mäsový guláš, len namiesto mäsa použijeme huby. Cibuľu a cesnak nadrobno nakrájame alebo nastrúhame a opražíme na oleji. Pridáme obvarené huby, soľ a koreniny podľa chuti a po polhodine zemiaky nakrájané na kocky (nemusia byť). Dochutíme horčicou a kečupom a zahustíme múkou alebo surovým nastrúhaným zemiakom.
Poľovnícke kurča z anglického vojvodstva Kent
4 až 6 vykostených kuracích pŕs, rovnaký počet plátkov tvrdého syra, 1 kávová lyžička čerstvo pomletého čierneho korenia, 1 lyžička červenej papriky, 1 lyžička drvenej rasce, olej, soľ, 2 lyžice hladkej múky, omáčka barbecue
Kuracie prsia obalíme v zmesi z múky, soli a korenín a z oboch strán ich opražíme na oleji, kým sa neodparí šťava. Potom ich poukladáme do nádoby na zapekanie alebo na plech, každý kúsok polejeme barbecue omáčkou, na to položíme plátok syra a opäť polejeme omáčkou. Takto pripravené kúsky dáme do rúry zapiecť, kým sa syr neroztopí. Podávame s hráškom, kukuricou a opekanými zemiakmi. Je to chutné aj bez syra a omáčky, len obalené v múčno-koreninovej zmesi.
Klobásová polievka
2 kg zemiakov, 2 nožičky údenej klobásy, 1 cibuľa, 1 šľahačková smotana, 3 až 4 lyžice múky, bobkový list, soľ, ocot
Zemiaky nakrájame na kocky, klobásu na kolieska, pridáme celú cibuľu, soľ a bobkový list a zalejeme vodou 2 cm nad okraj. Keď sa zemiaky uvaria, prilejeme smotanu, v ktorej sme rozhabarkovali múku. Dochutíme octom.
Ľudmila Farkašovská vyštudovala prekladateľstvo - tlmočníctvo (arabčinu a angličtinu) v Bratislave. Najprv pracovala v Technopole, potom začala robiť hlásateľku v Československej televízii a Československom rozhlase. V rokoch 1992 - 1998 pôsobila v Londýne ako redaktorka BBC. Po návrate pracovala v rádiu Rock FM, neskôr v Markíze a potom moderovala večerné spravodajstvo v Slovenskej televízii. Teraz pôsobí v Rádiu Twist (relácie Živá planéta a Radar). Je vydatá, má tri deti.
