Úder na Irak však nie je vôbec istý. Posledné dni ale naznačujú, že sa k nemu skutočne schyľuje. Pochopili to už aj v Iraku: včera testovali poplašné sirény, ktoré majú hlásiť letecké útoky.

O Iraku sa hovorí od 11. septembra. Najmä Pentagon vtedy presviedčal prezidenta Georgea Busha, že v boji proti terorizmu nemôžu obísť diktátorský režim Saddáma Husajna. V prvých dňoch sa však Bush priklonil na stranu ministra zahraničia Colina Powella, ktorý hovoril, že zásah v Iraku by znamenal koniec svetovej protiteroristickej koalície. „Verím, že v tom (11. september) mal prsty Irak, ale teraz naň nezaútočím. Zatiaľ nemám dôkazy,“ povedal podľa denníka The Washington Post 17. septembra Bush vojnovému kabinetu. Na jeseň jednoducho nebol na Irak vhodný čas. Teraz sa pomaly blíži.

Analytici sú presvedčení, že dnes už nie je otázkou, či na Irak zaútočiť. Biely dom už podľa nich rozmýšľa len o tom, kedy a ako to urobiť.

Povel do útoku dal Bush pred Kongresom, keď pomenoval „os zla“: komunistická severná Kórea, Irán a Irak. Moslimskí a európski spojenci Ameriky kričali od zlosti. Powell sa poponáhľal, aby vysvetlil, že ak prezident označil diabolské režimy, neznamená to, že hneď na ne zaútočia.

Odvtedy však prešli tri týždne a dnes hovorí už aj Powell inak: Útok na Irán a severnú Kóreu sa neplánuje, v prípade Iraku však zvažujeme všetky možnosti, ako zmeniť režim.

Podľa pozorovateľov nepríde úder okamžite. V máji sa totiž najskôr Amerika pokúsi výrazne pritvrdiť sankcie voči Iraku. Touto cestou sa Washington pokúsi získať podporu v OSN. OSN od Iraku žiada, aby vpustil do krajiny medzinárodných inšpektorov. Tí majú kontrolovať, či Husajn nevyrába zbrane hromadného ničenia. Od roku 1998 ich však nechce pustiť do krajiny.

Podľa denníka The New York Times ľudia z Bushovej administratívy počítajú s tým, že Bagdad tlak OSN odmietne, a to im otvorí cestu pre vojenský zásah. Včera ich odhad v podstate potvrdil iracký viceprezident Jásin Ramadan: „Neexistuje dôvod, aby sa špióni z inšpekčných tímov vrátili, lebo Irak nemá žiadne zbrane hromadného ničenia.“

Zdá sa, že Irak nie je ani hlavným problémom Američanov: presne vedia, čo chcú a čakajú len na najvhodnejší moment. Problémy im dnes robia skôr spojenci. Najmä susedia Iraku. Washington si dnes nemôže byť istý, či by jeho akciu podporili. Preto do tejto oblasti v marci zamieri viceprezident Dick Cheney.

Proti sa však ešte stále stavajú aj spojenci z Európy. Práve tým Colin Powell tento týždeň odkázal: Zvažujeme voči Iraku všetky možnosti, ak to bude potrebné, aj tú, že Spojené štáty zaútočia samy.

MATÚŠ KOSTOLNÝ