Renáta Ryníková, Marcel Ochránek (v strede) a Peter Kadlečík v hre I. ako Ina, ktorú naštudoval režisér Svetozár Sprušanský. FOTO - DAB

Tridsaťtriročný rodený Viedenčan napísal s kamarátom hru, ktorá dnes dobýva javiská po nemecky hovoriacich krajín. A nielen tie. Okrem toho, že už stihla získať Kleistovu cenu pre mladých dramatikov, bude mať I. ako Ina dnes premiéru v štúdiu nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Sľubuje hudobné šľahy z rodičovskej diskotéky, kultové hlášky a zamotaný príbeh hlavnej hrdinky, jej hipisáckeho otca, milovaného manžela, netuctovej kamarátky a coolového kamoša Bonga. I. ako Ina pochádza z pera Andreasa Sautera a BERNHARDA STUDLARA, ktorý e-mailom odpovedal na naše otázky.

Čo je také neobyčajné na generácii tridsiatnikov, že vás inšpirovala na napísanie divadelnej hry?

"Nie je neobyčajná. Ina je človek ako vy alebo ja. Rozdiel je v tom, že iba v jednom bode svojho života sa rozhodla uskutočniť niečo neobyčajné. Využila jednu z mnohých možností, ktorú v podstate máme všetci každý deň."

Napísali ste hru I. ako Ina, aby tridsiatnikov chodili do divadla spoznávať ostatné generácie alebo práve tridsiatnici?

"Takto sme to neplánovali. Nedržali sme sa hesla: tak teraz ideme písať o našej generácii. Na druhej strane je úplne prirodzené, ak píšete o niečom, čo vám je blízke. A to, o čom rozpráva Ina, má veľa spoločné s našimi prianiami, túžbami a obavami. Dúfam však, že náš príbeh si budú chcieť pozrieť rovnako starší aj mladší od tridsiatnikov."

Veľmi často píšete hry spolu s Andreasom Sauterom. Je pre vás príjemnejšie pracovať v tandeme?

"Pracujeme obaja aj sami, takže vzniká akási rovnováha, s ktorou sme obaja spokojní."

Neleziete si pri písaní občas aj na nervy?

"Ani nie. Práve preto máme predsa aj pauzy."

I. ako Ina sa momentálne hrá prakticky po celom Nemecku a Rakúsku. V hre ste pracovali s reáliami po nemecky hovoriacich krajín. Napríklad praclíky, ktoré spomínate v hre, sú v Nemecku silným symbolom spolkovej republiky Bavorsko. Nemáte strach, ako sa s reáliami vyrovná slovenský divák?

"Myslím si, že táto hra sa nedá zle pochopiť. Bola uvedená už aj v Poľsku a Rusku, a diváci nemali problémy. Všetci žijeme v Európe, a to, ako deprimujúca vie byť situácia na stavebnom trhu, pochopí človek rovnako dobre na Slovensku, v Rakúsku aj vo Švajčiarsku."

Keď vám budú pribúdať skúsenosti, neplánujete napísať aj hru o štyridsiatnikoch?

"O tom som zatiaľ nikdy nerozmýšľal, ale mohol by to byť zaujímavý projekt priviesť všetky postavy z hry I. ako Ina na javisko znovu o desať rokov. Táto predstava sa mi páči."