Vyštudoval Univerzitu Komenského v Bratislave, v r. 1966-69 bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v r. 1971-77 bol dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti, v r. 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch pracoval ako sociológ a terapeut v protialkoholickej poradni. V novembri 1989 bol spoluzakladateľom hnutia VPN, v r. 1990-92 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla, tiež učil na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Po rozdelení Československa sa vrátil na Slovensko. V r. 1993-98 vyučoval na katedre politológie Trnavskej univerzity, v r. 1994-96 bol predsedom Slovenského centra P.E.N. klubu. V r. 1997 prišiel s ideou založiť Inštitút pre verejné otázky (IVO) a stal sa jeho prvým prezidentom. V r. 1999-2003 pôsobil ako veľvyslanec SR vo Washingtone. Je autorom sociologických štúdií, napísal viacero prozaických kníh. V r. 2004 bol kandidátom na prezidenta SR.