Včerajšie zasadnutie koaličnej rady bolo posledné na tému budúcoročného rozpočtu verejnej správy. Strany sa dohodli, ako na svoje priority rozdelia celkovo 10,8 miliardy korún. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Na prioritné projekty sa rozdelí skoro dvakrát viac peňazí, ako sa pôvodne predpokladalo
BRATISLAVA - Vládna koalícia včera večer dospela k definitívnej podobe budúcoročného štátneho rozpočtu. Bodkou za tvorbou rozpočtu bola dohoda o delení peňazí na tzv. prioritné projekty, ktorej dosiahnutie si vyžiadalo päť zasadnutí koaličnej rady. Táto suma pritom predstavuje len zlomok z celkových viac ako 300 miliárd korún, ktoré vláda v budúcom roku spotrebuje.
Suma peňazí na priority sa postupne zvyšovala, až napokon partneri rozdelili 10,8 miliardy korún, čo je dvakrát viac, ako malo byť pôvodne k dispozícii. "Oceňujem, že sa to podarilo bez toho, aby sa narušili dva základné princípy, na ktorých sme tvorbu rozpočtu stavali: nikto nespochybnil dohodu, že odhad celkových príjmov bude vecou odborníkov a nesnažil sa ich bezdôvodne zvýšiť, a zároveň nikto nenavrhol zvýšenie celkového deficitu verejných financií," zhodnotil minister financií Ivan Mikloš.
Konkrétne informácie o rozdelení sumy na priority prisľúbil predseda vlády Mikuláš Dzurinda poskytnúť po zasadnutí kabinetu, ktoré je naplánované na dnešné dopoludnie. Šéf SMK Béla Bugár len prezradil, že priame platby pre poľnohospodárov budú napokon "niekoľko stoviek miliónov korún nad tohtoročnou úrovňou". Predseda KDH Pavol Hrušovský tiež podotkol, že problémové rezorty vnútra a spravodlivosti dostanú viac ako v tomto roku. Pôvodný návrh hovoril o mierne nižších sumách pre tieto rezorty, s čím KDH zásadne nesúhlasilo a pre čo aj zabránilo tomu, aby sa k dohode dospelo už v pondelok.
Zástupcovia všetkých koaličných strán ocenili konštruktívnosť rokovaní, ku ktorej mala prispieť aj "zdržanlivosť" pri informovaní o čiastkových výsledkoch. "Mediálne argumentácie medzi jednotlivými rokovaniami koalície by veci nepomohli," povedal Dzurinda.
Ľubomír Lintner za štvrtého koaličného partnera poznamenal, že oproti iným rokom sa pracovalo lepšie aj vďaka odchodu Pavla Ruska z postu ministra hospodárstva. "Bývalý minister zanechal v rezorte záležitosti, ktoré neočakávane dodatočne zaťažili výdavkovú stranu rozpočtu nielen v tomto roku, ale aj do budúcna." Minister Mikloš tiež dodal, že rokovaniam pomohla "zmena spôsobu riadenia ministerstva hospodárstva".
Verejné financie by v budúcom roku mali vytvoriť deficit na úrovni 2,9 percenta celkového výkonu ekonomiky. Po započítaní vplyvu zavedenia druhého piliera dôchodkového systému sa deficit zvýši až na 4,2 percenta hrubého domáceho produktu. V nasledujúcom roku by však už mal klesnúť pod trojpercentnú hranicu, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na nahradenie koruny eurom. MARTIN JAROŠ