FOTO – REUTERS

„Je milé,“ povedal o dvojmesačnom mačiatku CC (klonovaná mačka – Clonned Cat) hovorca texaskej univerzity A&M. „Mačiatko je živé a vyzerá úplne v poriadku,“ doplnil ho šéf projektu Mark Westhusin. Okrem mačiek sú už na svete klonované kozy, kravy, myši, prasce a ovca Dolly.

Texaskí vedci sa pri klonovaní mačky riadili najmä trhom. „Najprv sme si mysleli, že obchodníci s domácimi zvieratami budú žiadať psa, ale zistili sme, že trh s mačkami je oveľa výnosnejší,“ povedal genetik Lou Hawthorne, ktorý mačku CC pomohol vytvoriť. Hawthorne má na sklade množstvo tkanív, ktoré čakajú na prvých zákazníkov.

Ochrancovia zvierat protestujú. „Milióny zvierat každý deň zahynú na ulici a sebeckí ľudia chcú klonovať ďalšie,“ povedala Mary Sweetlandová z organizácie Ľudia za etický prístup k zvieratám.

„Komerčná budúcnosť klonovaných zvierat je obrovská,“ povedal Arthur Caplan z pennsylvanskej univerzity. „O chvíľu sa nebude žiadna skupina vedcov zaujímať o klonovanie ľudí, pretože to nevynáša tak, ako klonovanie zvierat.“

Projekt sponzoruje 81-ročný arizonský filantrop John Sperling, ktorý túži, aby mu vedci vyrobili klon jeho milovanej Missy - kríženca kolie a sibírskeho huskieho. Venoval im na to 3,7 milióna dolárov. Pracujú už sedem rokov, ale zatiaľ sa nevydarila ani jedna Missyna kópia. Je to oveľa ťažšie ako s mačkou, hovoria.

Klonovať sa dá aj mŕtve zviera. Ak niekomu v budúcnosti umrie domáce zvieratko a má dosť peňazí, môže si nechať vyrobiť jeho kópiu. Problém je len v tom, že klon sa nemusí podobať na originál. Ani CC nepripomína matku Rainbow. Sfarbenie srsti totiž nesúvisí priamo s genetikou. „Je to reprodukcia, nie vzkriesenie,“ povedal šéf projektu Mark Westhusin.

Britská organizácia Ochrana mačiek si nemyslí, že po smrti milovaného zvieratka je najlepšie kúpiť si kópiu. „Klonovanie mačiek sa prieči prírode a vznáša vážne obavy o tom, či sa domáce zviera skutočne dá nahradiť,“ povedal Derek Conway z organizácie Ochrana mačiek.

Vedci tvrdia, že budú klonovať špeciálne záchranné psy a psy pre nevidiacich.

Klonovanie pomôže aj ohrozeným druhom. „Konečne máme dôkaz, že táto technológia funguje, a teraz ju môžeme použiť na klonovanie menších ohrozených druhov mačiek ako napríklad africká divá mačka,“ hovorí Philip Damiani z Audubnského prírodného inštitútu pre ohrozené druhy. Jeho tím síce prehral s Texasanmi v súťaži o prvú mačku, ale Damianimu sa zase pred časom podarilo vyklonovať ohrozeného indického býka.

Iní vedci upozorňujú na klasické problémy klonovania: priveľa pokusov nevyjde. Namiesto mačky sa narodí monštrum. Kým prišla na svet CC, potrebovali texaskí vedci 188 pokusov.