Iracký parlament ovládaný Kurdmi a šiitmi v nedeľu potichu odhlasoval zmeny zákona o referende tak, že síce s vysokou pravdepodobnosťou zabezpečil schválenie ústavy, ale zároveň sa priblížil k úrovni chápania práva typického pre totalitné režimy.

Včera po nátlaku Američanov a OSN, ktorí hovorili o porušovaní medzinárodných štandardov, svoje rozhodnutie veľkou väčšinou zrušil. Irak sa desať dní pred zásadným referendom ešte viac ponoril do politickej krízy a nenávisti medzi jednotlivými frakciami.

O čo ide? Iracká ústava prejde v referende vtedy, ak ju schváli viac ako polovica voličov. Zároveň platí pravidlo, že neprejde, ak ju zamietnu dve tretiny voličov v najmenej troch z 18 irackých provincií. Irackí sunniti, ktorí ústavu odmietajú, pretože ju považujú za dielo Kurdov a šiitov namierené proti nim a celistvosti krajiny, majú väčšinu v štyroch provinciách. Reálne teda hrozí, že ústava neprejde.

Kurdi a šiiti sa chceli poistiť: v nedeľu si odhlasovali, že na schválenie ústavy stačí súhlas polovice zúčastnených voličov, kým na odmietnutie referenda treba nesúhlas dvoch tretín registrovaných voličov - teda aj tých, ktorí na referendum neprídu. Takto stanovené podmienky zásadne obmedzili možnosť neschválenia ústavy. Už aj preto, že sunniti chcú voľby bojkotovať a očakáva sa, že ich volebná účasť bude skôr symbolická.

Včerajšia revízia mimoriadne sporného výkladu volebných pravidiel potešila OSN aj Washington. Otázkou je, čo takéto handrkovanie urobí so sunnitmi, ktorí celý postsaddámovský vývoj v krajine považujú za šiitsko-kurdské sprisahanie. Vo Washingtone si stále myslia, že včerajšok budú sunniti považovať za ústupok a gesto, a nakoniec ústavu podporia.

Šiiti a Kurdi sa na to pozerajú čisto prakticky a zrejme oveľa realistickejšie ako Američania. Ich nedeľný pokus o manipuláciu vychádzal zo strachu, že sunnitské provincie ústavu potopia.