FOTO
"Mongoli, Tibeťania, Miaovia a ďalšie národy sa môžu slobodne rozhodnúť... a založiť slobodné štáty," sľuboval vodca čínskych komunistov Mao Ce-tung v tridsiatych rokoch. Veľký pochod priviedol komunistické jednotky aj na tibetské územia a Mao v občianskej vojne potreboval pomoc miestnych. Mao neskôr musel prerušiť boj s Čankajškom, aby vyhnali Japoncov z krajiny, potom sa pustili opäť do boja a generál Čankajšek si porážku odniesol na Taiwan. Rok po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky 1. októbra 1949 sa Maove jednotky vrátili tam, kde pred niečo vyše desiatimi rokmi hľadali podporu. Zajtra uplynie 55 rokov odvtedy, čo čínska armáda vstúpila do Tibetu. Sľub o slobodnom štáte bol dávno zabudnutý.
Oslobodenie, o ktoré obyvatelia vonkoncom nestáli, zažilo Československo v roku 1968. Aj tibetská exilová vláda so sídlom v Indii vytrvalo opakuje, že išlo o okupáciu nezávislého štátu.
Oslobodili sme Tibet od nevoľníctva, horšieho ako poznala Európa v stredoveku, a toto územie vždy patrilo pod našu správu, opakuje vytrvalo čínska propaganda.
Svetové veľmoci sa rovnako ako vtedy ani dnes k tejto téme radšej nevyjadrujú.
V októbri 1950 bolo zjavné, že útok na Tibet sa blíži. V Lhase už rok so znepokojením počúvali rozhlasové správy z Pekingu, že ich územie je súčasťou Číny a tri milióny Tibeťanov treba oslobodiť spod imperialistického jarma. Dalajláma mal len pätnásť a stál proti skúsenému Maovi. Peking dával jasne najavo, že sa v Tibete chystá uplatniť vtedajší sovietsky model. Ovládnuť ho, dosadiť svojich ľudí, pokoriť.
Dalajláma vyslal vyjednávačov, aby sa pokúsili s Čínou dohodnúť. Rozhovory sa odohrávali v indickom Nai Dillí, kde im čínsky veľvyslanec predostrel dve podmienky: Čína bude spravovať tibetskú národnú obranu. Tibet musí byť uznaný za súčasť Číny. Vláda v Lhase okamžite telegrafovala svojim vyslancom späť, že na čínske návrhy nepristúpi.
Útok prišiel v dvadsiaty tretí deň siedmeho mesiaca roku Železa a Tigra (7. októbra 1950). Na východný Tibet udrelo 40-tisíc čínskych vojakov. Neskúsená a slabo vyzbrojená osemtisícová tibetská armáda nemohla odolať ofenzíve z ôsmich smerov.
Mesto Chamdo obsadili Číňania za dva dni, padlo vyše 4-tisíc Tibeťanov. V tej chvíli už bolo jasné, že strechu sveta ovládne Čína. Podmienky teraz diktoval Peking a tibetským predstaviteľom bolo jasné, že ozbrojený boj nemá cenu.
Tibetské národné zhromaždenie (cchongdu) zvolalo v novembri mimoriadne zhromaždenie a dalajláma dostal plnú moc. Zároveň ho požiadali, aby opustil Lhasu a premiestnil sa do Droma, neďaleko indickej hranice, kde jeho život nebude ohrozený. "Tibetský ľud je zjednotený ako jeden muž za dalajlámom... Vyzývame celý svet, aby mierovým spôsobom zasiahol v prípade tejto ničím nevyprovokovanej agresie," vyzýval cchongdu.
Márne, výzvy zasielané do Organizácie spojených národov, odložili. Práve sa začínala studená vojna a so vzdialeným Tibetom a komunistickou Čínou si nikto nemienil páliť prsty. Briti vyhlásili, že právne postavenie Tibetu nie je úplne jasné. Napriek tomu, že s Tibetom uzavreli niekoľko dohôd, ako so suverénnym štátom.
Čínske vojská do Lhasy vkročili v septembri 1951, v tom čase bol už späť dalajláma a platila aj Sedemnásťbodová dohoda, ktorú pod nátlakom podpísala v Pekingu tibetská delegácia. Prvý bod hovorí: "Tibetský ľud sa zjednotí a vyženie imperialistické agresívne sily z Tibetu. Tibetský ľud sa navráti do rodiny svojej materskej krajiny - Čínskej ľudovej republiky."
Tento dokument zlegitimizoval Číne vstup na celé územie. Dalajláma po tom, ako v roku 1959 vypuklo v Lhase protičínske povstanie, opustil vlasť a uchýlil sa do indickej Dharamsaly.
Najmä východný Tibet sa dlho nechcel poddať krutej čínskej nadvláde. Vojaci bez rešpektu búrali najprv tradičný spôsob života, neskôr aj takmer všetky budhistické kláštory. Násilná kolektivizácia, potláčanie kultúry aj náboženstva.
Čína v Tibete vystavala cesty a mosty, infraštruktúru, po nich sa tam dostáva stále viac v Číne väčšinových Chanov. Dnes je Tibet oveľa viac čínsky akoby si ktorýkoľvek Tibeťan želal. Dalajláma zostal ako duchovná a morálna autorita. No v exile.
Zajtra - John Lennon
