Ústavný súd zamietol v utorok ako protiústavné dva články v máji prijatej vládnej novelizácie zákona, ktorá to mala zaistiť.
Podľa nej by mal mať k dokumentom totalitných služieb každý prakticky neobmedzený prístup a dokonca by ich zverejnili na internete. Podľa súdu je to však v rozpore s ústavou zaručenou ochranou osobných údajov, ktorá je v tomto prípade dôležitejšia, ako odhalenie komunistickej minulosti.
Druhá výhrada Ústavného súdu sa týkala zverejnenia dokumentov na internete: vraj sa tam takto môžu objaviť aj údaje, ktoré nie sú pravdivé. Podľa súdu by mala zverejneniu predchádzať nejaká bližšie nešpecifikovaná overovacia procedúra.
Podľa zákona, ktorý mala novelizácia nahradiť, a ktorý platí ďalej, si mohol ktokoľvek vyžiadať iba vlastný spis a údaje z neho mohol zverejniť iba so súhlasom dotknutých vrátane agentov, ktorí na neho donášali. Okrem toho sa môžu ku každému spisu v Historickom archíve služieb štátnej bezpečnosti dostať vedeckí pracovníci, ktorí ich v princípe môžu zverejniť ako súčasť svojich odborných publikácií.
Obmedzenie na zverejnenie by sa podľa platného zákona nemalo týkať ani verejných činiteľov. Problém je, že podľa zákona je verejným činiteľom iba ten, kto sa zaň sám považuje. Stalo sa napríklad, že poslanec parlamentu vyhlásil, že sa nepovažuje za verejného činiteľa a tým zabránil zverejneniu údajov, ktoré sa ho týkali.
"Rozhodnutie som prijal so smútkom. Aj keď ma vzhľadom na skoršie rozhodnutia súdu neprekvapilo," povedal historik János Rainer, riaditeľ ústavu 1956, podľa ktorého by poznaniu minulosti najlepšie poslúžilo zverejnenie dokumentov.
Jeho ústav od jari využíva výnimku poskytovanú vedeckým pracovníkom a postupne zverejňuje všetky dokumenty tajných služieb, ku ktorým sa dostane. V tejto práci chcú podľa Rainera pokračovať, aj keď to bude po rozhodnutí súdu veľmi ťažké a možno dokonca nemožné.
"Sme opäť tam, kde sme boli pred pol rokom alebo pred pätnástimi rokmi s tým rozdielom, že ak sme pred 15 rokmi neboli výnimkou, na jeseň roku 2005 sme v podstate jedinou krajinou v regióne, v ktorej si agenti užívajú skoro úplnú ochranu," píše vo včerajšom komentári denník Magyar Hírlap.
Májovú novelizáciu presadila v parlamente vládna postkomunistická socialistická strana, ktorá sa chcela vyhnúť obvineniam, že tají vlastnú minulosť.
Nastala pritom paradoxná situácia. Už pri prijímaní zákona jeho predkladatelia predpokladali, že cez Ústavný súd neprejde a prezidenta požiadali, aby sa obrátil na Ústavný súd.
Naozajstným riešením by mohla byť iba zmena ústavy, ktorá by znovu definovala pomer práva na informácie a ochrany osobných údajov, čo je však dnes v Maďarsku považované za nepriechodné.
