Belehrad, 5. októbra 2000: špeciálne jednotky sa pridali na stranu opozície a prestali brániť federálny parlament. O deň neskôr Slobodan Miloševič odstúpil. FOTO - SITA/AP

Pred piatimi rokmi sa státisícom nahnevaných ľudí, ktorí vyšli do ulíc Belehradu, podarilo zvrhnúť autokratický režim Slobodana Miloševiča.

Búrlivé demonštrácie vyvolali zmanipulované prezidentské voľby, v ktorých mal vyhrať opozičný kandidát Vojislav Koštunica. Po sfalšovanom výsledku v prospech Miloševiča sa začali do Belehradu schádzať ľudia z celého Srbska. Všetko vyvrcholilo piateho októbra, keď demonštranti obsadili federálny parlament. Na druhý deň Slobodan Miloševič oznámil v televízii rezignáciu.

Dramatické obrázky z horiaceho parlamentu v srbskej metropole obleteli celý svet a naštartovali proces demokratizácie v krajine, ktorá sa počas Miloševičovej vlády dostala do silnej medzinárodnej izolácie.

Napriek okrúhlemu výročiu úspešnej revolúcie a nastúpenej ceste Srbska smerom do Európskej únie však podľa mnohých nie je veľa dôvodov na skákanie od radosti. Viac sa hovorí o premárnených šanciach za posledných päť rokov ako víťazstve nad Miloševičom.

Skepsa

"Srbsko sa definitívne zmenilo, ale nie dosť," hovorí šéfka belehradského fondu pre politické elity Sonja Licht. "Krajina potrebuje zosilnenie ekonomiky, viac pracovných príležitostí a posilnenie demokratických inštitúcií."

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý včera zverejnil srbský denník Politika vyše 58 percent obyvateľov nie je spokojných s naplnením sľubov z 5. októbra, spokojných je len 21 percent.

Nespokojnosť s vládou Vojislava Koštunicu vyjadril aj srbský prezident Boris Tadič, ktorý premiéra obvinil zo zrady ideálov spred piatich rokov. "V súčasnom Srbsku nemá takmer nik dôvod byť spokojný. Všetko, čo nás ťažilo počas vlády Miloševiča, sa znovu vrátilo," povedal pre denník Politika.

Okrem vysokej nezamestnanosti Srbsko naďalej ostáva jedným z najzaostalejších štátov Európy, s akútnym nedostatkom zahraničných investorov.

Otázka Kosova, ktoré sa chce odtrhnúť od Srbska, podobne ako nezávislosť Čiernej Hory od Belehradu, sú rovnako nevyriešené ako reforma súdnictva, armády a bezpečnostných zložiek.

Miloševičov duch

"Vo vysokých štruktúrach naďalej fungujú tí istí ľudia, ako za Miloševiča. Reformy majú len dekoratívnu podobu. Nebyť tlaku únie, stáli by sme na mieste," tvrdí prezidentka Helsinského výboru v Belehrade Sonja Biserko.

"Miloševičova éra sa síce naozaj skončila, kontinuita jeho vnímania politiky pretrvala," hovorí Biserko, podľa ktorej Srbsko stále platí daň za vraždu premiéra Zorana Djindjiča v marci 2003. "Po Miloševičovi sme prešli len veľmi pomalou zmenou a tomu zodpovedajú aj nálady v spoločnosti."

Proeurópska politika Belehradu je podľa nej len v deklaratívnej podobe. "Politici sa nezbavili ilúzie o Srbsku ako dominantnom štáte v regióne. Nacionalizmus a nevraživosť proti menšinám a susedom pretrváva a stáva sa normou. Mladá generácia sa, bohužiaľ, začína radikalizovať."

Nespokojnosť s neuskutočnenými zmenami v krajine, ktoré sľubovali politici po páde Miloševiča sa objavila aj v autobusoch a električkách v Belehrade. "Je nebezpečné opierať sa o výhovorky," píše sa na nálepkach s postavičkou padajúceho cestujúceho, ktoré v týchto dňoch povylepovala organizácia Kapiraj (Premýšľaj).

Srbsko po páde Sloba

24. september 2000 - Slobodan Miloševič odmietol odstúpiť aj napriek tomu, že prehral voľby s Vojislavom Koštunicom

5. október 2000 - desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc a obsadili parlament

24. december 2000 - protimiloševičovská opozícia vyhrala voľby

1. apríl 2001 - zatkli Miloševiča

28. jún 2001 - na príkaz premiéra Djindjiča ho vydali tribunálu do Haagu

12. marec 2003 - zabili Djindjiča

marec 2004 - šéfom menšinovej vlády sa stal Koštunica, vládne s podporou miloševičových socialistov

(reuters)

Autor: MIREK TÓDA, Belehrad