FOTO
Buster Keaton patril popri Charlesovi Chaplinovi a Haroldovi Lloydovi k najvýznamnejším komikom nemého filmu. Z filmárskeho hľadiska bol najprogresívnejším tvorcom tejto "veľkej trojky". Využíval moderné filmové techniky, a čo sa týka strihu, jeho filmy boli priam revolučné. Prezývali ho kamenná tvár alebo muž, ktorý sa nikdy nesmeje. Tento prívlastok vyjadroval stoický, nehybný výraz tváre Bustera Keatona pri každej, či už tragickej, alebo absurdnej situácii v divadle a neskôr aj vo filme. Buster Keaton, vlastným menom Joseph Francis Keaton Jr., sa narodil 5. októbra 1895 v mestečku Piqua v americkom štáte Kansas.
Na javisko ho priviedli rodičia vo veľmi útlom veku. Už ako 3-ročný vystupoval v rodinnej formácii Traja Keatonovci. Malý Buster mal obrovský talent a veľmi skoro začal rozvíjať špecifický komediálny štýl: pri spektakulárnych, a nie celkom bezpečných predstaveniach na javisku musel často padať, no vždy si dokázal zachovať povestnú kamennú tvár. Otcova náklonnosť k alkoholu ukončila existenciu rodinnej formácie, preto Buster odišiel hľadať šťastie do New Yorku.
Kľúčovou udalosťou v jeho živote bolo stretnutie s komikom a režisérom Roscoe "Fatty" Arbuckleom, ktorý ho obsadil do filmu Fatty učňom. Najplodnejšie a najkvalitnejšie obdobie jeho kariéry predstavujú roky 1921 - 1928, keď v rámci vlastnej produkčnej spoločnosti - Buster Keaton Productions - nielen hrá, ale aj píše scenáre a režíruje filmy.
Popri Chaplinovi bol jediným komikom, ktorý nielenže vytvoril vlastnú postavu, ale rozvinul na jej základe aj vlastný štýl. Za týchto priaznivých podmienok vzniká Keatonov najznámejší film Frigo na mašine (1927), v ktorom bravúrne spája fyzické komediálne herectvo s láskou k lokomotívam a iným technickým zariadeniam. Frigo na mašine sa v celosvetovom zozname najlepších filmov všetkých čias časopisu Sight and Sound umiestnil na 15. mieste.
Po počiatočných úspechoch nasledovalo menej úspešné obdobie. Nové pracovné podmienky podmienené nástupom hollywoodskeho "studio systemu" komikovi príliš nepriali. Príchodom zvuku stráca jeho gagovosť - podobne ako u Charlieho Chaplina - na originalite a efekte.
Po roku 1933 vystupuje Buster Keaton vo filme už len sporadicky. Ani manželstvo s herečkou Natalie Talmage, vďaka ktorému sa Keaton dostal do rodinného zväzku s producentom, neskorším prezidentom United Artists Josephom Schenckom, jeho kariére príliš neprospelo. Skôr naopak. Hoci podpisuje zmluvu so spoločnosťou MGM, vo veľkej produkčnej spoločnosti nenachádza miesto a čoraz častejšie siaha po alkohole. Po ďalšom nevydarenom manželstve a pobyte na psychiatrickej klinike sa v roku 1937 vracia k MGM, no už len ako "gagman", asistent réžie a scenárista s týždenným honorárom 100 dolárov.
Bizarnú príchuť majú aj manželské zväzky Bustera Keatona. Prvá manželka, s ktorou mal dve deti, ho dala sledovať detektívmi, obrala ho o celý majetok a zakazovala mu stretávať sa s vlastnými deťmi. Opatrovateľka Mae, s ktorou sa oženil v alkoholickom opojení, ho pri rozvode znovu obrala o polovicu majetku. Tretíkrát pred oltár vykročil v roku 1940 s o 23 rokov mladšou Eleanor Norris. Jedine toto manželstvo uzavrel pod šťastnou hviezdou. Eleanor mu pomáhala pri "oživovaní" kariéry, cestovala s ním v 50. rokoch s cirkusom po Európe. Toto manželstvo ukončila až Keatonova smrť v roku 1966. Mal 70 rokov a zomrel na rakovinu pľúc. Vážny zdravotný stav mu manželka až do konca zatajovala.
Buster Keaton bol veľmi produktívny herec a režisér, jeho meno je pri takmer 150 filmoch. Napriek tomu, nebyť britského herca Jamesa Masona, ktorý v roku 1952 našiel v niekdajšom Keatonovom dome tajnú skrýš s mnohými ranými filmami Bustera Keatona, ktoré sa považovali za stratené, a filmového historika archivára Raymonda Rohauera, ktorý začal s rekonštrukciou Busterovho rozsiahleho diela, meno Buster Keaton by asi nikdy nerezonovalo tak silno ako dnes.
Zajtra - Jacques Offenbach
Autor: Ildikó Pongó
