Aj to vyplýva z najnovšieho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý si v členských krajinách objednáva Európska komisia.

Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV je presvedčená, že obyvatelia Slovenska majú na nespokojnosť "pomerne trvalé dôvody", lebo mnohí už roky "žijú v akomsi provizóriu, bez možnosti byť pánom svojho života". Aj keď sa niečo zlepší, napríklad pribudne pracovných príležitostí, "národ nezaplesá, lebo súčasne sa redukujú dávky, navrhuje spoplatnenie vysokého školstva, ruší regionálna doprava."

Podľa Oľgy Gyárfášovej z Inštitútu pre verejné otázky sa "sťažovanie a bolestínsky postoj" často považujú za súčasť "kultúrnej výbavy Slovákov", no nemyslí si, že sa tým všetko dá vysvetliť. Poznamenáva, že oproti iným sú Slováci síce menej spokojní, no v posledných rokoch sa ich postoje povzbudzujúco menia.

Je fakt, že spokojných so svojím životom je zakaždým viac a nespokojných menej. Aj svoju situáciu oproti tej pred piatimi rokmi považuje za horšiu čoraz menej ľudí. Kým predminulú jar to bolo 53 percent opýtaných, teraz len 36. To je za jeden rok "obrovský posun" k pozitívnejšiemu vnímaniu vývoja vlastnej situácie, mieni Gyárfášová.

Aj skeptikov na Slovensku ubúda, keď čoraz viac opýtaných predpokladá, že o päť rokov ich osobná situácia bude lepšia, ako je v čase prieskumu. Naposledy ich dokonca bolo viac ako v únii (44 % na Slovensku, 42 % v EÚ).

Podľa Kusej jemný prírastok optimizmu a jemný úbytok pesimizmu svedčí aj o tom, že "Slováci vedia byť uznanliví" a berú ohľad na to, že ekonomická situácia sa trocha zlepšuje. "No je veľmi otázne, či za to chváliť túto vládu, či na tom majú zásluhu reformy, alebo možnosti, ktoré sa otvorili vstupom do únie a ktoré, verme, pretrvajú bez ohľadu na to, kto na Slovensku bude vládnuť."

Aj podľa Ivana Kuhna, ktorý výsledky prieskumu na Slovensku analyzoval, "ťažko usúdiť", či za prírastkom spokojných, ako aj optimististov, je vstup krajiny do Európskej únie, alebo niečo iné. Rok odvtedy totiž podľa neho možno pozorovať mierny pokles "euronadšenia".

Čím sme "priemerným Európanom" podobní? Napríklad podporou vstupu Turecka do únie. Kým u nás zaň je 37 percent opýtaných, v únii 35. Zato vstup krajín bývalej Juhoslávie, Rumunska či Ukrajiny u nás podporuje oveľa viac ľudí.