Mesiacom zakryté takmer celé Slnko mohli sledovať v Španielsku a Portugalsku. Tento typ zatmenia sa volá prstencové, lebo Mesiac nezakryje Slnko úplne a vidno z neho jasný prstenec. Aleš Kučera z Astronomického ústavu SAV tvrdí, že z odborného hľadiska nemá veľký význam.

Pre astronómov je zaujímavejšie úplné zatmenie, aké sa dalo pozorovať z Maďarska, či Rakúska v roku 1999, keď mesačný tieň zakryje celé Slnko, čím umožní pozorovať inokedy neviditeľnú slnečnú korónu. Takéto zatmenie nebude na Slovensku viditeľné asi najbližších sto rokov.

"Keď nám vojde pred Slnko Mesiac, je to ideálna clona, ktorá zakryje slnečný disk," hovorí Kučera. Význam pozorovaní podľa neho spočíva v možnosti skúmať fyzikálne vlastnosti koróny, ktorú Kučera opisuje ako vrstvu atmosféry okolo Slnka. Vedcov zaujíma jej zloženie, hustota, magnetické pole a teplota.

Práve do koróny preniká materiál zo slnečných erupcií, ktorý sa ďalej šíri do vesmíru a ovplyvňuje aj samotnú Zem. Vedci skúmajú spôsob, ako sa erupcie šíria korónou, "aby sme vedeli predpovedať, aký to bude mať dosah na blízky vesmír v okolí Zeme a na zemskú magnetosféru", hovorí Kučera. Tvrdí, že o informácie majú záujem napríklad telekomunikačné a letecké spoločnosti, ktorým robia slnečné erupcie problémy.

V tomto desaťročí sa dá zatmenie Slnka zo Zeme pozorovať každý rok dvakrát v polročnom intervale. Prstencové a úplné zatmenie sa striedajú pravidelne, najbližšie v marci 2006 bude úplné, v septembri 2006 príde opäť prstencové. (rp)