Barrymu Marshallovi (vľavo) a Robinovi Warrenovi (na archívnom zábere) nikto neveril. Ukázalo sa, že mali pravdu. FOTO - ČTK/AP
Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získali Austrálčania Robin Warren (68) a Barry Marshall (54). Štokholmský Nobelov výbor im najvýznamnejšie vedecké ocenenie udelil "za pozoruhodný a nečakaný objav, že zápaly žalúdka a žalúdočné vredy spôsobuje infekcia, vyvolaná baktériou Helicobacter pylori".
Marshall s Warrenom prerušili hegemóniu anglo-amerických vedcov, ocenených v 21. storočí v tejto oblasti Nobelovou cenou (zatiaľ ju získalo 7 Američanov, 5 Britov a jeden Švéd).
Náhoda
Austrálčania s výskumom začínali pred viac ako 25 rokmi. Vtedy si patológ Kráľovskej nemocnice v Perthe Robin Warren všimol neznámy podozrivý mikroorganizmus v spodnej časti žalúdka. Jeho nápad, že by baktéria mohla spôsobovať zápaly, sa stal terčom žartov kolegov.
Vládlo presvedčenie, že vredy a zápaly vznikajú prekyslením žalúdka po stresoch, liekoch, káve a inej nevhodnej strave. V škole sa učilo, že ani ten najodolnejší mikroorganizmus nemôže v agresívnom prostredí žalúdočných kyselín prežiť.
"Na univerzite som nadobudol presvedčenie, že v medicíne už bolo všetko objavené. Preto som si nikdy nemyslel, že výskum v tejto oblasti by mohol byť zaujímavý." To sú slová Barryho Marshalla, ktorého vraj na univerzite nepovažovali za priveľmi zodpovedného študenta.
Mikrobiológ pracujúci tiež v nemocnici v Perthe bol jediný, kto zobral Warrenov objav vážne. Obaja strávili kultiváciou baktérie mesiace. Nakoniec vyrástla iba náhodou - podobne ako zabudnutá Flemingova kultúra penicilínu - keď ju omylom nechali počas Veľkej noci v inkubátore o tri dni dlhšie ako zvyčajne.
Vypil to
A ešte jeden detail je ako vystrihnutý z knihy o tom, ako sa rodia veľké objavy. Warren a Marshall obchádzali vedecké konferencie a opakovali, že Helicobacter pylori spôsobuje viac ako 80 percent žalúdočných vredov. Nik ich nebral vážne. Chýbal totiž dôkaz. Infekciu sa nedarilo preniesť na potkany ani na iné zvieratá.
V júli 1984 to už Marshall nevydržal a jej účinky vyskúšal priamo na sebe. Vypil číru kultúru H. pylori, obsahujúcu "konskú" dávku (109 mikroorganizmov). Po piatich dňoch prišli prvé príznaky choroby, po ďalších troch vyšetrenie preukázalo ťažkú akútnu gastritídu.
Až tento drastický pokus dokázal jasné spojenie choroby žalúdka s mikroorganizmom, žijúcim v sliznici. Odvtedy sa začal hľadať nový spôsob boja proti neuveriteľne odolnej baktérii kombináciou niekoľkých účinných liekov vrátane antibiotík.
Má ju skoro každý
Objav Warrena a Marshalla pomohol od ťažkostí už miliónom chorých. Pred tým sa vredy žalúdka či dvanástnika dali len operovať.
Podľa Ladislava Kuželu z Fakultnej nemocnice v Bratislave sa odhaduje, že H. pylori v sebe nosí viac ako polovica ľudstva. Vo vyspelých krajinách sa choroba prejaví pri 15 až 40 percentách ľudí, v rozvojových pri 70 až 99 percentách.
H. pylori má teda väčšina ľudí na Zemi, a mnohým napodiv nespôsobuje nijaké problémy. Túto neuveriteľne zaujímavú špirálovitú potvorku dlhú iba 2,5 mikrometra s bičíkmi na konci možno prírodný výber "učí" prežívať v extrémnych podmienkach tak, aby svojmu hostiteľovi spôsobovala čo najmenej problémov.
