Pred chvíľou som bol spláchnuť druhý "kýbel" so zvratkami. Neviem, koľko ich ešte do rána bude. Momentálne je dobre, no neviem, čo bude o hodinu. Rodí sa mi totiž dcéra a ja mám dnes prvú nočnú šichtu. Možno ešte dve - tri budú, no potom by už mal byť pokoj.

Ráno mi zazvonil telefón a stalo sa to, čoho som sa po celý čas nášho prechodného "stavbárskeho" obdobia obával. Dievča, ktorého rodičia tu pred nedávnom boli na návšteve, sa objavilo. Samozrejme, v hroznom stave. Zažili vraj hororovú noc. Má strašné bolesti, stále zvracia, je celá dotlčená, samá modrina, vychudnutá a taká zničená, že až srdce puká. Boli by mi vraj zavolali hneď, no ona nechcela o tom ani počuť. Vraj to zvládne sama. Inak vraj nechce o ničom komunikovať. Jednoducho, mlčí, neodpovedá, a basta! Za tie roky som už veľakrát zažil tieto stavy s mojimi deťmi, no zvyknúť sa na to nedá. Viem, ako to strašne prežívajú. Keď ich najlepší priateľ - heroín - zradí, nezaberá a nič silnejšie už neexistuje. Zostanú iba strašné bolesti. Bolí naozaj všetko, niektorých boleli i vlasy. Nohami to šklbe v hrozných, neznesiteľných kŕčoch. V chrbtici páli oheň a všade inde cítiť šklbanie a kŕče v rytme tepu srdca. Návaly horúčavy a vzápätí zimnica. Telo zvyknuté na heroínový útlm už nereaguje na normálne sedatíva a iné tabletky proti bolesti. Skorej by sa človek otrávil, no úľava nenastane.

Ešte horšie sú však psychické stavy beznádeje a zúfalstva. Vynárajú sa všetky hriechy spáchané počas zlého sna, ktorý snívali so svojím najmilším priateľom - heroínom. Už ich nikto nechce, všetkým už poubližovali a viac menej zničili a zruinovali. Dokonca ani pre svojich dílerov a pasákov už nemajú žiadnu cenu. Už nedokážu zohnať peniaze na novú dávku. Už zostáva iba smrť.

Popoludní o druhej prišli. Rodičia a urastená dcéra, za ktorou by sa pred rokom-dvoma bol otočil každý chlapec. Teraz tu sedela, mlčala a nevenovala mi ani pohľad. Po pol hodine vyjednávania sme sa dohodli. Zaujal som ju. Už som mohol vidieť aj jej oči s obrovskými zrenicami, ktoré dokáže tak rozšíriť len heroínová kríza. Presvedčil som ju, že v priebehu dvoch hodín tú jej krízu zlikvidujem. Neverila, to predsa nie je možné, aby som bez jedinej tabletky zahnal takú besnú krízu. Práve tu bola Kristínka, tak jej to vysvetlila. Kristínka je už od februára doma a tiež prišla v dezolátnom stave. Dnes chodí na "Šupku", predtým nedokázala skončiť ani prvý polrok na učňovke, kde sa učila za záhradníčku.

Tak sme sa do toho pustili. Kúpeľ a masáž v horúcej vode s éterickými olejmi zabrali za pár minút, potom bodová masáž chodidiel, normálna masáž a mastičky vyčarili niečo ako pokus o úsmev. Detoxikačná akupunktúra tú krízu dorazila. Moja novorodená dcérenka zaspala. Iba na pol hodinu, no aj to bola úľava. O pol desiatej večer sme to celé zopakovali. Už nepochybovala, vedela, že to funguje.

Keď máme nové decko, celá ulica o tom vie. Keď vypustím vodu z vane, cez mreže na kanáloch stúpa príjemná exotická vôňa tajomných byliniek, čo prinášajú úsmev na tvár, aj keď len taký rozpačitý. Teraz tá malá spí a ja budem pri nej celú noc, keby sa tá kríza znova o niečo pokúšala. Zajtra by už mala byť pokojná noc, taká na načerpanie síl.

Autor: Vladimír Schwandtner