Trenčín je najväčším a zároveň jediným krajským mestom, v ktorom nepôsobí profesionálny divadelný súbor. Snahy o jeho zriadenie sa v Trenčíne sporadicky objavujú každé volebné obdobie, väčšinou však, žiaľ, len v rámci predvolebného boja. V uplynulom období si dokonca jeden mestský poslanec predsavzal, že každé rokovanie mestského parlamentu začne vznesením požiadavky na zriadenie stálej scény. Niekoľko mesiacov mu dráždenie kolegov aj vydržalo, no divadlo nevzniklo.

Prvý naozaj vážny pokus o postupné vybudovanie profesionálneho súboru mesto podporilo až počas súčasnej drvivej prevahy pravice v mestskom zastupiteľstve. Poslanci v júli tohto roka vyčlenili milión korún na projekt Hudobného divadla Trenčín. Mladí divadelníci sa teraz snažia mestu i Trenčanom dokázať, že si dôveru zaslúžia.

Za projektom divadla stoja bývalí študenti žilinského konzervatória Ondrej Odokienko a Andrej Kalinka. Keďže prvý z nich študoval spev a druhý pôsobí ako dirigent, celkom prirodzene postavili dramaturgiu divadla na hudobných žánroch, čomu prispôsobili i názov divadla.

Divadlo, ktoré nemá stabilný súbor, sa zatiaľ predstavilo tromi inscenáciami, pôvodnou slovenskou ľudovú operou Andreja Kalinku Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého císare dcére v réžii Jozefa Krasulu, valašským ľudovým mystériom O svatém Jozefovi v réžii Ivana Fodora a najnovšie premiérou pôvodnej slovenskej komickej opery Žaba a Jupiter v réžii Jakuba Nvotu.

Najmä predstavenie Žaba a Jupiter je dôkazom, že protagonisti trenčianskeho Hudobného divadla nemajú v úmysle ostať pri provinčnom amatérskom súbore s dramaturgiou vtierajúcou sa za každú cenu divákovi. Napovedá tomu už obsadenie v tejto paródii na operu, kde hosťujúca režisérsko-dramaturgická dvojica známa skôr z Trnavského túlavého divadla - Jakub Nvota a Kamil Žiška, obsadila ostrieľaných divadelných hercov ako Marián Labuda ml., Štefan Richtárech či Roman Bajzík.

Na osvedčených hercoch a režiséroch plánuje riaditeľ divadla Ondrej Odokienko stavať aj naďalej. V najbližších mesiacoch pripravuje spoluprácu s Antonom Šulíkom, Ivanom Martinkom či Jozefom Krasulom. Či Hudobné divadlo Trenčín dokáže svoju opodstatnenosť v tomto dosiaľ najväčšom nedivadelnom slovenskom meste, nebude zrejme záležať len na vôli, úsilí a nasadení mladých nadšencov, ale aj od podpory mesta.

Zakladajúci členovia divadla však nie sú celkom neznámi ani bratislavskému publiku. Už tri roky sa viac-menej úspešne tvorivo podieľajú na divácky obľúbených Korunovačných slávnostiach. Vyvrcholením trenčiansko-bratislavskej spolupráce bola tohoročná nedávna návšteva Rudolfa II. v slobodnom kráľovskom meste Trenčín. Samotní Trenčania hovoria, že toľko sa ich na centrálnom Mierovom námestí nezišlo od nežnej revolúcie.