Postupom do finále si Hrbatý zrušil dovolenku

Po víťazstve nad Argentínou (4:1) v semifinále Davisovho pohára mu v šatni ostrihal vlasy Richard Galovič. FOTO PRE SME - JIŘÍ VOJZOLA

Slovensko má v ére samostatnosti v kolektívnych športoch hokejových majstrov sveta 2002, tenistky vyhrali v tom istom roku Pohár federácie - čo je neoficiálny svetový šampionát v tímových súťažiach. Po víťazstvách v 1. kole nad Španielskom (4:1), vo štvrťfinále nad Holandskom (4:1) a v semifinále nad Argentínou (4:1) majú teraz aj naši tenisoví reprezentanti na dosah Davisov pohár. V dňoch 2. - 4. decembra budú mať vo finále s Chorvátskom opäť výhodu domáceho prostredia. Lídrom slovenského tímu je DOMINIK HRBATÝ, ktorý sa vie v reprezentačnom drese vypnúť k mimoriadnym výkonom. O 27-ročnom Bratislavčanovi je známe, že čo sa týka kondičnej pripravenosti, patrí v tenise medzi absolútnu špičku. "Železný muž" drží rekord z aktívnych hráčov, od roku 1997 odohral 36 grandslamových turnajov v sérii. Trúfa si na päťdesiatku. V súkromí je Dominik príjemný spoločník, rozhľadený mladý muž.

Čím to je, že v reprezentácii v Davis Cupe viete zahrať lepšie ako na individuálnych turnajoch? V Národnom tenisovom centre máte v dvojhrách bilanciu 8:1.

"Odmalička som sa dobre cítil v kolektíve, aj v škole som mal plno kamarátov, partiu. Som typ pre tím. Mám rád spoločnosť, ľudí okolo seba. Potom sa dokážem uvoľniť, podať dobrý výkon. A najradšej hrám doma, pred naším publikom. Vie ma to vyburcovať."

Aby ste sa čo najlepšie pripravili na semifinále, zrušili ste účasť na turnaji v Číne. Aj po zápase s Argentínou ste si zobrali týždeň voľna na regeneráciu síl. Reprezentácii obetujete mnoho času, rovnako i vaši spoluhráči. Viete pochopiť naše najlepšie tenistky, že si pre tím v Pohári federácii nenájdu v celom roku ani jeden týždeň?

"To veru neviem. Ony pritom hrajú len v sobotu, v nedeľu a zápasy na dva víťazné sety. Nemalo by to byť až také náročné. Chápem, ak si niekto chce dať voľno a v tíme chýba raz či dvakrát. Aj ja som takto nehral na jeseň 2003 v Luxembursku. Lenže nedokázal by som bez tímu zostať celý rok. Predsa len, sú to moji kamaráti, mám s nimi krásne zážitky. Zrejme máme lepšiu partiu ako dievčatá. Ony sa nevedia dať dokopy, závidia si, nedokážu sa dohodnúť. Na Fedcup sa netešia, pre nich je to skôr povinnosť. U niektorých hráčok je to asi aj otázka peňazí, chceli by viac zarábať."

Slovensko je prvý raz vo finále Davis Cupu. Znamená to, že máme najsilnejšie družstvo v dvanásťročnej histórii od vstupu do súťaže?

"Ťažko povedať. Na postup do finále treba aj trochu šťastia. My sme ho vychytili tým, že sme hrali doma - so Španielskom, s Holandskom a Argentínou. Perfektne to vyšlo. Šancu na postup do semifinále sme mali už v roku 2001, kde sme mali veľmi silný tím, ale v Brazílii sme prehrali tesne 2:3. Alebo dva roky predtým v Moskve s Ruskom. Na pôde súpera je oveľa ťažšie zvíťaziť. Teraz sme hrali doma a podali sme výborné výkony. Každý rok je iný. V sezóne 2006 nás žreb posiela v prvom kole do Čile, môže sa to skončiť všelijako."

Čo je pri domácej výhode dôležitejšie - podpora publika či možnosť voliť povrch?

"Oboje. Diváci ženú svojich dopredu, no je na hráčovi, aby sa vedel vyrovnať s veľkým tlakom. Doma každý očakáva víťazstvo. Čo sa týka povrchu dvorcov, niektoré tímy si ich volia podľa toho, aby čo najviac uškodili súperovi. To je chyba. Treba si vybrať povrch, ktorý v prvom rade vyhovuje domácim hráčom. Aby mohli podať najlepšie výkony. A až potom pozerám, čo súperovi prekáža."

V kariére ste vyhrali šesť turnajov ATP, v roku 1999 ste hrali v Paríži v semifinále Grand Slamu. Kam zaradíte postup Slovenska do finále Davis Cupu?

"Nie je ľahké porovnávať individuálne turnaje s tímovou súťažou. Na turnajoch hrám predovšetkým sám za seba, pri úspechoch sa so mnou tešia tréneri, lekár, rodičia, brat, priateľka, ktorí mi vytvárajú optimálne podmienky. V tímových súťažiach cítim pri víťazstvách radosť celého Slovenska."

Do zápasu s Chorvátskom vás čaká ešte päť turnajov. Budete sa na nich hecovať s Ivanom Ljubičičom či Mariom Ančičom?

"To sotva. Iste sa budú pýtať, kde sa bude hrať, na akom povrchu. Ale žeby sme sa hecovali, to nie. Predpokladám, že obaja nastúpia vo finále, tak ako predtým v semifinále s Ruskom. Obaja Chorváti vynikajúco servujú. Ak ich zreturnujeme a dostaneme do výmien od základnej čiary, máme šancu na víťazstvo."

Za víťazstvo nad Argentínou ste všetci hráči v stávke prišli o vlasy. Čo budete ochotní obetovať za prípadnú finálovú výhru?

"Niečo už vymyslíme. Možno si dáme vytetovať víťazný pohár (smiech) ."

Finále Davisovho pohára sa hrá v decembri, v čase, keď väčšina tenistov je po dlhej sezóne na dovolenkách. Ako sa s tým vyrovnáte?

"Pre finále sa dovolenky rád vzdám. Urobil som tak hneď na druhý deň po zápase s Argentínou, zrušil som rezervované miesta. Na oddych nám zostane v decembri len pár dní a už bude treba začať prípravu na Austráliu."

Kde si viete najlepšie oddýchnuť? Ako vyzerá váš voľný deň?

"Po návrate zo série turnajov v Amerike som mal štyri voľné dni. Bol som na regenerácii v piešťanských kúpeľoch, s priateľkou som zašiel do kina, alebo som na horskom bicykli vybehol do prírody. Mám veľa energie, doma neobsedím. Aj moje voľné dni určitým spôsobom nadväzujú na tenis."

Omrzel vás tenis niekedy? Boli chvíle, že ste chceli skončiť?

"Nikdy. Tenis by som vedel hrať celý deň."

Je tenis váš obľúbený šport, aj keď ste na druhej strane bariéry v úlohe diváka?

"To nie. Radšej sa pozerám na iné športy. Bol som na pretekoch formuly 1 vo Francúzsku, vlani som videl štvrťfinálový zápas futbalovej Ligy majstrov Real Madrid - Monaco, v zámorí som sledoval súboje NHL a v Bratislave som za starých dobrých čias rád chodil na atletickú Grand Prix. Počas olympiády som si urobil program tak, aby som videl najpríťažlivejšie súťaže."

Čomu by ste sa venovali, ak by ste sa nestali tenistom?

"Možno by som lyžoval, možno sa stal atlétom. Ale určite by som bol pri športe, lebo to ma odmalička bavilo. Je to zhoda náhod. Mňa posunula k tenisu. Tam som mal zázemie, podmienky."

Ktorých športovcov ste obdivovali v mladosti?

"Skokana o žrdi Sergeja Bubku, šprintéra Carla Lewisa, slalomára Alberta Tombu, z futbalistov Marka van Bastena, Franka Rijkaarda, z hokeja Vinca Lukáča, Dušana Pašeka či brankára Jirku Králika. Ako deti sme sa hrali na nich a predstavovali si, že raz budeme rovnako úspešní."

Ruský tenista Marat Safin zlomí za sezónu vyše päťdesiat rakiet, aj váš tímový kolega Karol Beck si vie takto vyliať zlosť. Koľko rakiet ste zlomili vy?

"Žiadnu. Škrelo by ma to. Radšej ju niekomu darujem a urobím mu tak radosť. Po nevydarených úderoch si občas v duchu zanadávam, ale snažím sa stále koncentrovať na hru."

Turnajové víťazstvá prinášajú hráčom veľké zárobky. Do čoho ste investovali?

"Do rodinného domu, do nehnuteľností, do auta."

Aké je auto vašich snov? Máte ho?

"Rád by som si niekedy vyskúšal jazdu v Porsche 911, ale nie som ten, čo ho musí mať a čo sa vyžíva v rýchlosti na ceste. Vystačím si s klasickým autom, pohodou za volantom. Viac ma poteší dobré jedlo z kuchyne Ďusa Merkovského, alebo suši v japonskej reštaurácii. Najbližšie si chcem zariadiť domáce kino."

Chodíte nakupovať do obchodu potraviny? Viete koľko stojí rožok či bochník chleba?

"Do obchodu zavše zájdem, ale presné ceny neviem. Pamätám si, že rožok stál kedysi 60 halierov, potom zvýšili cenu na jednu korunu. Ale či to platí aj dnes? Čo ja viem, či nestojí už aj štyri koruny? A chlieb? Tipnem si: pätnásť korún. Keď idem do potravín, väčšinou mi dá mama lístok a potom sa už len pýtam predavača, kde čo nájdem. Už sa mi stalo, že som kúpil plesnivé citróny a pritom som sa tešil, aké sú lacné. Inokedy som namiesto práškového cukru kúpil múku. Nie som príliš šikovný na nakupovanie."

Tenisovým profesionálom ste už desať rokov. Čo by ste chceli ešte dosiahnuť?

"Dostať sa do top-10. Byť vo finále grandslamového turnaja. Každým rokom sa mi tie ciele vzdiaľujú, tenis nebudem hrať donekonečna. Ale na druhej strane som spokojný s tým, čo som dosiahol. Dlhé roky sa motám v päťdesiatke i vyššie. Nie je to jednoduché udržať sa medzi najlepšími. Mnoho hráčov vyletelo prudko hore a čoskoro aj spadlo. Ak sa mi podarí niektorý z týchto snov splniť, budem šťastný. Ak nie, svet sa nezrúti. Na vrchol sa môže dostať len zopár jednotlivcov. Ak viem, že som urobil všetko, čo sa dalo, potom ma nebude trápiť, že som to nedosiahol." ONDREJ GAJDOŠ

Vizitka Dominika Hrbatého

Nar. 4. 1. 1978 v Bratislave

Výška / hmotnosť: 182 cm / 75 kg

Tenis hrá pravačkou, obojručný bekhend

Aktuálne postavenie vo svetovom rebríčku: 19.

Najvyššie v kariére: 12. (október 2004)

Zárobky v kariére: 5,5 mil. dolárov

Davisov pohár: hrá od roku 1996, bilancia v dvojhre 21:9

Tréneri: Igor Tóth a Ivan Gabovič (kondičný)

Víťazné turnaje v turnajoch ATP

Dvojhra (6)

1998 San Marino (antuka)