. Po štúdiách v Trnave, Viedni a v Bratislave pôsobil ako kňaz v Čeklísi (dnes Bernolákovo), v r. 1791-97 ako tajomník na arcibiskupskom úrade v Trnave a do smrti ako farár v Nových Zámkoch. Jazykovedný záujem rozvinul počas štúdií v bratislavskom generálnom seminári. V spolupráci s Jurajom Fándlym založil a viedol Slovenské učené tovarišstvo. V rozprave o slovenskom hláskosloví: Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách, ku ktorej pripojil návrh pravopisu: Orthographia navrhol fonetický pravopis a vychádzal zo západoslovenského nárečia, keďže sa najviac podobá známej češtine a navyše západné Slovensko malo koncom 17. stor. a začiatkom 18. stor. významnú hospodársku a politickú pozíciu. Autor ďalších prác venujúcich sa slovenskej gramatike a pravopisu: Grammatica slavica a Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Bernolákovčina sa neujala ako celonárodný spisovný jazyk, lebo ju nepodporili evanj. vzdelanci a hlavne preto, lebo vedúce postavenie západného Slovenska sa presúvalo do Budína. Bola však jedným z východísk pre zreteľné formovanie moderného slovenského národa. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.
1839 -- v Bratislave zomrel najvýznamnejší židovský učenec 19. storočia Chatam Sófer, vl. m. Moše Schreiber. Významný pedagóg, učenec a spisovateľ. Už v mladosti vynikal výnimočným intelektom. Po štúdiách hebrejčiny, tóry a talmudu pôsobil v Boskoviciach, Prostějove, Strážnici, maďarskom Nagy Mártone a rakúskom Mattersdorfe. Od r. 1806 bol rabínom bratislavskej náboženskej obce a viedol rabínske učilište - Ješivu, ktoré sa stalo známym po celej Európe. Venoval sa aj sudcovskej činnosti a literárnej činnosti, jazykovede, astronómii a histórii. Napísal napr. knihu: Pamäti z čias obliehania Bratislavy. Jeho hrob bol pôvodne na cintoríne, ktorý vznikol v r. 1670 na bratislavskom hradnom úbočí. V súčasnosti, po stavebných úpravách, sa nachádza v podzemnom v mauzóleu, kde je 23 hrobov aj 41 náhrobných kameňov. S ostatkami Chatama Sofera a ďalšími hrobmi sa nehýbalo. Narodil sa 24. septembra 1762 vo Frankfurte nad Mohanom.
1845 -- v Hodruši-Hámroch sa narodil vydavateľ, redaktor, publicista, cirkevný hodnostár František Richard Osvald. Bol spoluzakladateľom Spolku sv. Vojtecha, jeho predsedom i čestným predsedom, predsedom Muzeálnej slov. spoločnosti a Matice slovenskej (1919-26). Písal poéziu, publicistické články, spolupracoval s časopisom Kazateľ, vydával a redigoval časopis Kazateľňa. Vydal almanach Tovaryšstvo, napísal viacero učebníc a mravoučných kníh. Redigoval Katolícke noviny a kalendár Pútnik svätovojtešský. Zomrel 14. apríla 1926 v Trnave.
1976 -- v Žiline zomrel dramatik, prozaik, publicista a divadelný kritik Juraj Váh, vl. m. Henrich Herzog. Pracoval ako rozhlasový a divadelný dramaturg, od r. 1964 profesionálny spisovateľ. Vo svojom diele spracúval tragické osudy slovenských Židov. Próza: Niekoľko ľudí, Urážka majestátu, drámy: Ticho, Poslední a prví, Bohovia z Amsterdamu, V tmavých horách pramene. Narodil sa 29. augusta 1925 v Žiline.
1993 -- v Bratislave zomrel literárny historik a kritik Július Noge, vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Zameraný na slovenskú literatúru, najmä dielo Martina Kukučína. Narodil sa 30. januára 1931 vo Vidinej.
