Ján Šlinský po nežnej revolúcii pri Michalovciach založil jednu z prvých ekofariem. Veril, že ekofarmárstvo pomôže na východnom Slovensku obnoviť stredný roľnícky stav. Po rokoch prešiel na ekofarmu Mašekov mlyn do Vrábľov. "Na východe som rokoval s piatimi vlastníkmi pôdy, ktorí sa na mňa pozerali ako na blázna. Teraz hovorím s jedným vlastníkom, ktorý je presvedčený, že robíme správnu vec a má na to peniaze. Peniaze mnohí ekológovia pokladajú za zlé, ony sú však neutrálne. Na rozbehnutie ekofarmy treba totiž päť P - presvedčenie, poznanie, pôdu, prácu a peniaze. Všetko je rovnako dôležité. Ak máte presvedčenie a nedáte do toho peniaze, nerozbehnete sa, rovnako, ak máte peniaze a chýba presvedčenie," vysvetľuje Šlinský.

Ekopoľnohospodárstvom sa zaoberal ešte na vysokej škole a neskôr ako šéf zeleninárskeho ústavu. "Vtedy bolo ekologické cítenie nepriateľské, obviňovali ma, že ohrozujem poľnohospodársku bezpečnosť štátu, keď hovorím - nepoužívať agrochemikálie. Hovoril som, že ich nemáme používať plošne a rutinne," spomína.

Dnes sa vyhýba akýmkoľvek chemikáliám, pôdu obrába v osemročnom cykle - štyri roky sa na nej pasie dobytok, rok sadí hlúbovinu, rok plodovinu, teda paradajky, papriky, uhorky, melóny či baklažán, nasleduje cibuľovina a koreňová zelenina a ďalší rok strukovina. Bežní farmári krútia hlavou, že je to dlhý čas, Šlinský však odpovedá: "Ak človek myslí len na seba, áno, ale my myslíme aj na tých, čo prídu po nás."

Pôdu preto neorie, len prekopáva, aby neporušil jej štruktúru, hnojí len maštaľným hnojom a kompostom, škodcov zberá ručne a burinu ručne pleje. "Mne volajte, až keď zapadne slnko," radí tým, ktorí chcú na Mašekov mlyn prísť po zeleninu, ovocie, mlieko či syry.

Má svojich zákazníkov aj v Klube priateľov ekologického poľnohospodárstva Bio PaPa, ktorí veria jeho myšlienke a požičali mu peniaze na investície. Spolu s inými nadšencami napísali, o aké biosuroviny majú záujem, a teraz čakajú, kým sa farma rozbehne a oni si začnú chodiť po ekologické potraviny.