Korene zeleniny vytrhávame len vtedy, ak ide o choré rastliny. Vtedy treba spáliť celé rastliny a podobný druh nepestovať na hriadke najmenej tri až štyri roky. Vyslovene škodlivé je vykopávať zo zeme korene hrachu, fazule, bôbu a iných bôbovitých rastlín, pretože pôdu tým ochudobňujeme o hľuzotvorné baktérie, ktoré sídlia v koreňoch. Najmenej zvyškov zostáva v pôde po cibuľovinách a koreňovej zelenine. Najviac prekorenené sú hriadky uhoriek, tekvíc, patizónov a cukiet.

Korene ovocnín odstraňujeme po likvidácii porastov čo možno najsvedomitejšie. Najmä po malinách často zostávajú zvyšky koreňov, z ktorých vyrastajú, aj keď zoslabnuté, ale stále životaschopné výhonky. Podobne je to aj pri ostružinách. Hriadku sa snažíme očistiť od trsov vyrodených záhradných jahôd. Aktívne biologické látky, ktoré sa vylučujú pri rozklade trsov, pôsobia totiž negatívne na následne vysadené porasty záhradných jahôd. Často potom nestačí ani prerušenie ich pestovania na rok s využitím hrachu alebo fazule ako medziplodiny. Podobne je to aj pri ovocných kríkoch a stromoch. Likvidácia ich koreňov však býva oveľa zložitejšia, celý koreňový systém týchto drevín sa nám nepodarí odstrániť. Novú výsadbu sadeníc preto smerujeme do medzier medzi vyklčované dreviny.

Okrasné byliny a dreviny vytrhávame s koreňmi alebo aj bez nich. Korene lupiny majú podobný účinok ako korene hrachu alebo fazule, zatiaľ čo orgován svojou mohutnou a rozkonárenou koreňovou sústavou pripomína malinu.

Z pôdy neodstraňujeme, ale naopak, do nej zarýľujeme korene tráv. Trávnik svojimi koreňmi vytvára vodostálu pôdnu štruktúru, čím zlepšuje úrodnosť pôdy. Navyše ju obohacuje o organické látky a následne o pôdny humus.

Buriny vytrhávame z pôdy aj s koreňmi, poplazmi, pakoreňami a odnožami. Dôkladne očistiť pôdu treba najmä od zvyškov pýru plazivého a pupenca roľného. Aj z malých kúskov vyrastá totiž nová rastlina, ktorá pôdu zaburiní.

Autor: Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.