Správny postup pri výsadbe ovocných drevín je základným predpokladom ich ujatia a priaznivého vývoja. V jeseni možno úspešne sadiť všetky ovocné druhy okrem broskýň. S výsadbou začíname v októbri a v tejto činnosti pokračujeme až do väčšieho zamrznutia pôdy. Dôležité je, aby sme si výsadbový materiál obstarali od seriózneho producenta, ktorý garantuje odrodovú pravosť a dobrý zdravotný stav drevín.

Pri výbere miesta výsadby zohľadňujeme okrem vlastných predstáv aj požiadavky jednotlivých druhov, odrôd a predplodinu. Nikdy nesadíme po sebe ten istý alebo podobný botanický druh bezprostredne po vyklčovaní predošlého, je potrebný časový odstup 4 až 5 rokov. Predchádzame tak únave pôdy a nepriaznivému vývoju novej dreviny.

Pretože ovocné dreviny korenia hlbšie, pôdu pripravujeme rigolovaním aspoň v trojmesačnom predstihu. Súbežne ju hnojíme organickými a priemyselnými hnojivami, prípadne vápnime. Dávky priemyselných hnojív a vápenatých substrátov majú určovať agrochemické rozbory pôdy. Ak takáto príprava chýba, v predstihu pripravujeme väčšie výsadbové jamy minimálne s rozmermi l,0 x l,0 x 0,5 až 0,6 metra. Pre bobuľoviny môžu byť úmerne menšie. Pri ručnom kopaní vrchnú vrstvu (obyčajne na jeden rýľ) odkladáme zvlášť. Ak je podorničná vrstva kamenistá, štrková alebo ílová, vymeníme ju za úrodnú pôdu. Odloženú vrchnú vrstvu potom prihnojíme organickým aj priemyselným hnojivom. Ak sme agrochemický rozbor pôdy nedali urobiť, na každú jamu rátame s dávkou približne 25 kilogramov organického hnojiva, 0,5 kilogramu superfosfátu, 0,4 kilogramu síranu draselného a 0,3 kilogramu liadku. Tieto jednoduché hnojivá môže nahradiť 1,2 kilogramu Slovceritu. Pri kyslých pôdach pridávame aj 5 kilogramov mletého vápenca, vhodnejší je však mletý dolomit.

Pôvodne vrchnú vrstvu pôdy, ktorú sme odložili nabok, prihnojíme organickým ako aj priemyselným hnojivom, ostatnú pôdu len organickým hnojivom, a dôkladne premiešame. Prihnojenú vrchnú vrstvu pôdy nahádžeme na dno výsadbovej jamy, aby uľahla. Keby sme to urobili až bezprostredne pred výsadbou dreviny, museli by sme ju ušliapať, aby stromček po výsadbe "nesadal". Na veterných stanovištiach zatlčieme do dna výsadbovej jamy oporný kolík. Ak je sucho, jamu pred sadením zavlažíme.

Predvýsadbová úprava stromčeka spočíva v obnovení rezných rán koreňov, v skrátení neúmerne dlhých hrubších koreňov (tenšie korene neskracujeme). Korene dreviny potom namočíme do vody.

Sadiť dreviny majú dvaja ľudia - jeden manipuluje s výsadbovým materiálom, druhý s pôdou. Stromčeky sadíme do takej hĺbky, v akej boli v škôlke. Výnimkou sú drevité bobuľoviny, ktoré vysádzame približne o 0,l metra hlbšie. Kmienik stromčeka umiestňujeme zo severnej strany oporného kolíka. Pri zasýpaní koreňov pohybujeme výsadbovým materiálom rázne hore-dolu, aby pôda medzi koreňmi prepadávala. Po zasypaní koreňov pôdu ušliapeme a zavlažíme. Až po vsiaknutí vody ukončíme zasýpanie jamy a spodnú časť kmeňa nakopčíme. Na kmeň buď upevníme mechanické chránidlo, alebo ho obalíme hrubším bielym papierom. Fólia nie je vhodná. Povýsadbový rez urobíme až v predjarí.

Autor: Ing. ŠTEFAN NITRANSKÝ, CSc.