Po dva a pol roku sme boli so ženou opäť v Japonsku. Rodičia prišli po nás na letisko autom. Ako prvé som si uvedomil, že japonskí vodiči jazdia hrozne pomaly. Ako v spomalenom filme. Ale sú disciplinovaní. Môj prvý rok na Slovensku som si ťažko zvykal na agresivitu tunajších vodičov, a teraz ma rozčuľovalo, akí pomalí sú tí japonskí. Okrem toho, každých niekoľko sto metrov treba stáť na svetlách a na diaľniciach každú chvíľu tiež, pretože treba platiť diaľničné poplatky. A všade zúfalá zápcha. Boli sme z toho otrávení. Mimochodom, to je dôvod, prečo som svojho času v Tokiu vzdal šoférovanie a presedlal na vlak a metro.
Teraz si možno myslíte, že v takýchto hrozných dopravných podmienkach jazdí väčšina Japoncov na menších autách, ale opak je pravdou. Na úzkych cestách je plno veľkých sedanov a sedemmiestnych rodinných vozidiel. Hovoril som si, že to nie je praktické, ale teraz chápem, že na čakanie v dopravnej zápche potrebujú ľudia aspoň pohodlný priestor, čosi ako pojazdnú obývačku. Veď čas, ktorý strávia na ceste státím, je dlhší ako ten, počas ktorého je auto v pohybe. Manžel mojej sestry cestuje do práce denne asi 40 kilometrov. Ráno mu cesta trvá takmer dve hodiny, a tak má v aute nainštalované DVD, navigačný systém a zostavu reproduktorov na kvalitný zvuk. Trochu si spríjemňuje život.
Kvôli dopravnej zápche sú autá stále na očiach. Preto v Japonsku neexistuje, aby mal niekto auto špinavé. Každé je ako nové. A Japonci si aj nové auto kupujú každé dva-tri roky. Zvyšuje sa tým počet ojazdených áut, a pravdepodobne preto sú lacné.
Moja žena si všimla ešte jeden zvláštny zvyk japonských vodičov pri parkovaní. Prečo autá nevchádzajú medzi dve čiary spredu, ale
vždy zacúvajú? Naozaj, všetky "ukazujú" prednú kapotu. Aj ja som tak parkoval, úplne automaticky, ani som nevedel, prečo. Ale už viem! Väčšina automobilov má motor vpredu, takže keby parkovali klasicky, ako sme na to zvyknutí tu, motory by vyrušovali ľudí, ktorí bývajú hneď vedľa parkoviska. Vzdialenosť medzi parkoviskom a oknami obytného domu je totiž niekedy iba dva metre. Keď sme boli v Jokohame, v druhom najväčšom japonskom meste (hneď po Tokiu), hľadali sme parkovisko. Našli sme ho v jedenásťposchodovej budove. Každé podlažie bolo plné áut, voľné miesto sme našli až na deviatom poschodí.
Počas dovolenky v Japonsku sme videli na cestách množstvo áut a množstvo ľudí, ale napriek tlačenici sa všetci pohybujú bez konfliktov a trúbenia. Je to neuveriteľné, ak to porovnávam s Európou. Môj otec to však vidí inak. Sťažoval sa mojej žene, akí neohľaduplní sú niektorí vodiči. A vraj ich stále pribúda, povedal v momente, keď sa pred neho prudko zaradilo iné auto. Keby tak vedel, že v Európe je to bežné.
Autor: MASAHIKO
