ných kníh.

V skutočnosti bývajú knihy zakázané len málokedy. Asociácia amerických knižníc, ktorá za celou akciou stojí, sa však názvu nechce vzdať. Vyhovára sa na sponzorov a tvrdí, že medzi pokusmi o zákaz a samotným zákazom nie je až taký veľký rozdiel.

Každopádne, história ponúka množstvo príkladov cenzúry. K tým absurdnejším patrí prípad z Grécka. Miestna vojenská junta zakázala v roku 1967 Aristofanovu protivojnovú Lisistratu, teda dielo, ktoré bolo v tom čase staré takmer dva a pol tisíca rokov.

Americký Týždeň zakázaných kníh má na svoju existenciu veľmi ušľachtilé zdôvodnenie. Je ním sloboda prejavu a odvolávanie sa na prvý dodatok americkej ústavy. Patetická proklamácia okrem iného hovorí, že akékoľvek potláčanie nepohodlných názorov znižuje schopnosť americkej spoločnosti vymieňať si názory a chápať odlišnosť.

Asociácia vydáva každý rok zoznam kníh, ktoré sa niekto usiloval odstrániť z knižníc, škôl a univerzít. V prvej desiatke sa už niekoľko rokov za sebou objavuje napríklad J. K. Rowlingová - vraj za to, že propaguje čarodejníctvo. V prvej stovke najčastejšie napádaných kníh sú aj tri od Tone Morrisonovej, ktorá sa venuje najmä ženám a černošskej problematike. Trikrát tam nájdeme aj meno Stephena Kinga. Údajne je nebezpečný tým, že dokáže ľudí nastrašiť.

Dvakrát sa v rebríčku objaví Roald Dahl so svojimi knihami určenými deťom. Jeho knihu Jakub a gigantická broskyňa odstránili z niektorých škôl vo Virgínii, pretože zobrazovala neposlušnosť voči autoritám.

Pre používanie slova ‚neger' - v dnešnej politicky korektnej Amerike sa už nenosí - je na piatom mieste Mark Twain a jeho román Huckleberry Finn. Americké psycho Bretta Estona Ellisa, kde sa z úspešného mladého muža stáva masový vrah, sa umiestnilo hneď za ním.

Pokusy o zakázanie kníh však dosiahli svoj vrchol pred niekoľkými rokmi, keď sa niektorí členovia komisie, ktorá schvaľuje učebnice v Alabame, pokúšali zamietnuť Denník Anny Frankovej. Tvrdili, že rozprávanie židovského dievčaťa pripravilo čitateľom deprimujúci zážitok.

Týmto výrokom sa priblížili k požiadavke amerických divákov, ktorí sedeli na skúšobnom premietaní Johanky z Arku. Od tvorcov filmu žiadali, aby hlavná hrdina na konci filmu nemusela zomrieť.

Autor: ANDREA ERTLOVÁ(Autorka je publicistka)