Vo Verdiho Donovi Carlosovi, ktorého 2. októbra v rámci Bratislavských hudobných slávností ponúka svojim návštevníkom Opera Slovenského národného divadla, sa v zaujímavej konštelácii domácich i hosťujúcich sólistov (Iveta Matyášová, Dalibor Jenis, sólista pražského Národného divadla Valentin Prolat, sólistka viedenskej Staatsoper Nadia Krasteva) publiku prvýkrát predstaví mladý slovenský basista Štefan Kocán.

Po absolutóriu na Vysokej škole múzických umení nastúpil na viedenské konzervatórium k slávnemu basistovi Jevgenijovi Nesterenkovi. "V mojom prípade bola rozhodujúca výlučne voľba pedagóga, a nie zdanlivo výhodnejšie prostredie na odštartovanie kariéry," vysvetľuje svoje rozhodnutie. Po viedenských štúdiách sa mladý spevák nevrátil na Slovensko, ale prijal angažmán v rakúskom Linzi.

"Do Linzu som sa dostal celkom normálnou a bežnou cestou, predspieval som ako jeden z mnohých." Spieva tu Falstaffa v Nicolaiových Veselých paniach z Windsoru, Sarastra, Filipa II., Veľkého inkvizítora, Banca, Mefista, Kecala. Popri Linzi ho v dohľadnom čase čaká hosťovanie v Nice, Modene, v slávnom Teatro del Liceo v Barcelone, aj vo viedenskej Staatsoper, v ktorej v januári úspešne debutoval postavou Komtura.

Aká je jeho skúsenosť s prijímaním slovenských spevákov v zahraničí? Má pojem "slovenská vokálna škola", ktorý v domácich pomeroch radi používame, opodstatnenie? "Svetová hudobná scéna je internacionálna. Záujem o konkrétnych spevákov vychádza v prvom rade z ich schopností a nie z príslušenstva k niektorému národu. Vo svete je záujem o dobrých spevákov. Že medzi úspešnými sú aj Slováci, u nás oprávnene vyvoláva pocit hrdosti. Ak niekto chce, tak ho tento fakt z istého uhla pohľadu možno oprávňuje hovoriť o "dobrej slovenskej speváckej škole".

Ale z toho istého uhla pohľadu by každý národ či štát mohol hovoriť o vlastnej škole. Preto je objektívnejšie skonštatovať, že máme dobrých spevákov, ktorí sa svojím majstrovstvom dostali na najvyššiu medzinárodnú úroveň, kde sa hranice vokálnych škôl úplne stierajú. Dovolí si niekto tvrdiť, že pani Edita Gruberová spieva "slovensky"?"

A prečo ho na javisku Národného divadla uvidíme až teraz? "Nepoužil by som výraz až. Profesionálne pôsobím len tri roky a moje povinnosti v Linzi mi neumožnili aktívnejšie nadväzovanie kontaktov so slovenskou hudobnou scénou. Teraz som dostal konkrétnu ponuku od SND, ktorá prišla po ohlasoch na moje vystúpenia v zahraničí. Veľmi si ju vážim a beriem ju ako príjemné vyznamenanie. Čo sa týka ďalšej spolupráce, ak bude zo strany divadla záujem, vždy sa rád na jeho dosky vrátim."

Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ(Autorka je operná kritička)