Slová sú zbytočné, neúprimné, nezrozumiteľné, nepodstatné. Sú často len podkladovým šumom či predmetom nič nehovoriaceho grafického dizajnu ako na plagáte tohtoročného festivalu Divadelná Nitra. Toto je "Plagát", tvrdí text, ktorého grafika nás zase presviedča o tom, že z reklamnej formy komunikácie i farebnosti niet úniku.

Slová analýz slov sú ešte zbytočnejšie ako iné. "Pri konfrontácii s touto produkciou ako kritik strácam reč, predstavenie si nežiada môj komentár," vyjadril sa nórsky kritik na margo špecifického vizuálno-akustického performance Koncert pre Grónsko, s ktorým prišla do Nitry skupina Verdensteatret z Osla.

Nie preto, že by produkcia vypovedala vyčerpávajúco o všetkých problémoch sveta, ale preto, že ponúkla zážitok na inej úrovni. Ako keď sedíme na brehu mora priťahovaní jeho silou, vnímame vzdialené i blízke zvuky, akúsi neznámu reč neznámych ľudí, podprahový šum, vesmír a pred očami sa nám odrazu začínajú zjavovať tiene bytostí, ktoré tu boli pred nami a budú ešte dlho po nás. Potrebuje fascinácia vysvetlenie?

Kritik sa cítil zbytočný aj po produkcii ČIERNAkrajina súboru Krétakör, ktorej režisér a spoluscenárista Árpád Schilling si na konci vyhradil copyright na interpretáciu svojho predstavenia a vopred sparodoval možné výklady teoretikov. Záverečná reč v nemčine na zvýraznenie neporozumenia bola takmer jediným súvislejším textom v rámci celej fascinujúco tvorenej inscenácie, ak si odmyslíme hádku členov volebnej komisie o umiestnenie pečiatky na úradnom dokumente.

Inak sme si vystačili so strohými výstrižkami novín. Politik poskladal svoju dynamickú reč iba z grgania. Žijeme v dobe, keď už ani samovrahovia nemajú chuť vysvetľovať svoje pohnútky. Predsa si rozumieme. Aj prisťahovalec chápal, keď ho domáci ako handrového panáka nasúkali do použitých šiat a zavreli pred ním dvere.

Prehnane veľa slov v Bernhardovom Ignorantovi a šialencovi, ktoré prezentovalo Slovenské národné divadlo, slúžilo len na to, aby pripravilo pôdu na zimomriavky pri árii Kráľovnej noci. Labudov Tiso z produkcie divadla Aréna - ďalšia Doskami ocenená produkcia prezentovaná na tohtoročnej Divadelnej Nitre - tiež hovorí, hovorí a hovorí o dobrom národe a jeho zlých škodcoch.

Počúvanie aj v tomto prípade dorazilo na hranicu zahanbeného mlčania podobne ako pri hudobno-dramatickej kompozícii Noc svetla a deň noci, ktorá v charizmatickom priestore nitrianskej synagógy ukončila tohtoročnú Divadelnú Nitru. Skutočný príbeh lásky z Osvienčimu zaujímavo zhudobnil mladý skladateľ Andrej Kalinka.

Slová neboli podstatné ani v produkcii argentínskej choreografky Constanzy Macras Slávnym v Bombaji. Adepti na slávu dostali od strážcov dverí k úspechu namiesto mien len čísla, ich pocity i výkriky boli útržkovité, hektické, neautentické. Odpovede na otázky žurnalistky Kalenskej zas režisér Jan Pitínský štylizoval do reakcií klientov psychiatrickej liečebne. Mladí Briti z Colchestru parodovali v produkcii Powerpointu typické prezentácie plné nezmyselných slov, diagramov a vývojových grafov.

Nejaký "rozumný príbeh" možno niekomu chýbal aj v produkcii Chlapci & Baby maďarského choreografa Pála Frenáka, ktorý, ako sám hovorí, ponúka divákovi len isté záchytné body pre jeho fantáziu (rozhovor s Pálom Frenákom prinesieme v najbližších dňoch). Slová premietnuté na veľkom plátne mohli niektorí aj identifikovať, možno niekto v sále rozumel aj maďarskému prejavu tanečníka sediaceho v akejsi konvexnej miske medzi mušľou, v ktorej sa zrodila Botticelliho Venuša, a pesarom.

Bolo to, čo hovoril, podstatné? Kto neporozumel tieňu ženy, ktorá sa v nadživotnej veľkosti objavila ako nádherná socha v múzeu stelesňujúca večnú túžbu ľudstva po kráse aj uprostred odhodených detí a ľudských bytostí, dusiacich sa v protichemických maskách?

S výberom niektorých festivalových predstavení by sa isto dalo polemizovať. Už niekoľkokrát sa totiž ukázalo, že poctivé predstavenie ako košická Krásavica z Leenane si získa diváka, aj keď svojimi tradičnejšími postupmi nezapadá celkom do formálnej "offovej" koncepcie festivalu. Produkcií, ktoré stoja za tiché mlčanie po potlesku, však bolo, našťastie, tiež dosť.

14. ročník medzinárodného festivalu Divadelná Nitra * 23. - 28. septembra 2005