má až príliš nekonvenčné správanie, príliš vyhranený postoj k mužom, vlastní psa menom Fucker a minulosť drsnejšiu ako Madonna.

Napriek tomu jej debutový album Can‘t Take Me Home dosiahol v predaji na americkom kontinente double-platinové ocenenie a podobne asi skončí druhý album s názvom M!ssundaztood, ktorý vyšiel v Amerike v novembri a v Európe koncom januára.

Keď istí hudobníci predviedli Pink (vlastným menom Alicia Mooreová), že jej rádiový singel Get The Party Started sa dá zahrať na jednom akorde, bola prekvapená a možno aj rozčarovaná, veď na produkcii albumu sa podieľali samé slávne mená: Dallas Austin (Madonna), Scott Storch a Linda Perryová, zakladateľka starých známych 4 Non Blondes.

Pokiaľ môžeme veriť rozhovoru, ktorý viedli Pink a Shirley Mansonová, speváčka kapely Garbage, 22-ročná ružová hviezda sa do šoubiznisu doslova pretelefonovala. Obdivovateľka a imitátorka speváčky z 4 Non Blondes sa dopátrala v diári vizážistky k Lindinmu telefónnemu číslu a na záznamníku nechala štvrťhodinový odkaz a vyhrážku, že ak jej nezavolá, tak ju bude vo dne v noci špehovať. Perryová zavolala naspäť: „Si šialená, radšej príď na návštevu.“ V Lindinom byte v Los Angeles napísali hneď pár pesničiek.

Medzi speváčkami, ktoré spievajú R&B, sa cíti Pink dobre. Dovtedy spievala v afroamerických kostoloch gospel a v dvoch punkáčskych kapelách, keď mala trinásť. „Myslím, že ľuďom sa moje pesničky páčia pre to, ako sa mladá žena nebojí vyjadriť samu seba,“ hovorí Pink. A dodáva: „V štúdiu vždy zabudnem, že to budú počúvať aj iní, preto musím vyhadzovať všetky nadávky, ktorými sa mi najlepšie vyjadruje.“ Na múdrosť, ktorou ju chcel riaditeľ gramofirmy prevychovať, že najprv musí poznať pravidlá, aby ich mohla porušiť, odpovedala: „Aby som potom trpela výčitkami, že som ich porušila? To ich radšej nemusím poznať vôbec.“

V pesničke Family Portrait hovorí Pink o detstve, poznačenom rozvodom hysterickej matky a otca - vietnamského veterána. Skladba My Vietnam je spomienkou na časy, keď otcovi pomáhala s bezdomovcami, vietnamskými bojovníkmi, ktorí sa z toho už nespamätali.

Pesničky Pink počúvajú v Amerike rôzne vekové skupiny. Ľudia sa bavia na otvorených textoch, no poniektorí ich berú vážne, ako to len oni vedia. Pink: „Prišla mi poďakovať štyridsaťpäťročná žena, že som jej pomohla pri rozvode a zachránila jej vzťah s dcérou. Toľko nie som schopná urobiť ani pre seba.“