FOTO - ARCHÍV
Výstavná sieň na Währinger Strasse vo Viedni sa dramaturgiou svojho pôsobenia zameriava na prezentáciu súčasného výtvarného umenia. Technicky pôsobiaci priestor pôvodne dielenskej haly fabriky vybudovanej koncom 19. storočia je súčasťou celého komplexu, ktorý v tomto areáli dostal priestor na existenciu.
Pre Slovensko je významným počinom tejto galérie fakt, že ako svoju prvú tohtoročnú prezentáciu si vybrala reprízu výstavy, ktorá mala premiéru v Štátnej galérii v Banskej Bystrici v apríli 2001 a pôvodne bola prezentovaná v rámci cyklu výmenných kurátorských výstav transKunsthalle. Viedenský výstavný projekt predstavuje rakúskej odbornej aj širokej verejnosti slovenské umenie s atribútom nové. Ide o diela slovenských umelcov, ktorými reagovali na medzinárodnú avantgardu. Mnohé diela mali v čase vzniku dôležitý význam a mnohé z nich sú doteraz nedocenené.
Výstava nie je len predstavením umelcov a ich diel, ale aj vývojom umeleckého vyjadrovania za použitia nových médií. Na výstave je sústredených vyše štyridsať diel dvadsiatich siedmich slovenských autorov, najstarším je kópia obrazu - spojenia plastiky a maľby Orava z roku 1936 od Imricha Weinera-Kráľa. Od tridsiatych rokov 20. storočia dominujú postupne na výstave najmä šesťdesiate roky a prierez ďalšími desaťročiami. Prítomnosť diel Ester Šimerovej, Júliusa Kollera, Petra Bartoša, Vlada Popoviča, Stana Filku, Jozefa Jankoviča, Milana Dobeša, Milana Adamčiaka, Alexa Mlynárčika, Ruda Sikoru, Petra Rónaia, Ilony Némethovej, Marka Kvetána a ďalších predstavuje skutočne širokú škálu ukážky moderného výtvarného prejavu v reagencii a zapojení sa do takmer všetkých nuáns progresívnej umeleckej tvorby druhej polovice 20. storočia.
Slúži ku cti kurátora, že začal spracúvať veľmi náročnú tému zo širokého pohľadu na vývoj slovenského umenia v kontexte so svetovým dianím, že dokázal svojím výstavným projektom osloviť zahraničnú výstavnú sieň špecializujúcu sa na prezentáciu súčasného výtvarného umenia, a najmä skutočnosť, že môžeme naše umenie prezentovať v zahraničí s pocitom a vedomím, že slovenskí umelci nestáli bokom od európskeho a svetového umeleckého pohybu.
Aj keď podstatná časť z nich sa dlho nemala možnosť slobodne a otvorene prejaviť. A možno najlepšie roky svojej tvorby prežili v období, keď ich avantgardné postoje boli považované za dekadenciu a opakovanie vzorov západného sveta. Výstava dokazuje, že to tak nie je.
Autor: PETER JURKOVIČ(Autor je kunsthistorik)
