Za posledných osem rokov sa významne zhoršili vedomosti našich ôsmakov z matematiky. 8 % dokáže riešiť zložitejšie úlohy a aplikovať matematické vedomosti pri riešení problémov situácie zo života. 8 % vie informáciu spracovať, urobiť záver, vyhodnotiť diskusiu alebo viesť diskusiu o správnosti riešenia problému. 10 % ôsmakov má len základné vedomosti z matematiky. Ôsmaci podľa správy nerozumejú jednodátovým informáciám a bez pomoci druhej osoby nie sú schopní ich samostatne riešiť. FOTO - ARCHÍV SME
Trendy v školskom systéme V skupine ekonomicky činných obyvateľov od 25 do 64 rokov pôsobí na Slovensku len 10 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Z maturantov je len 25,5 % prijatých na vysoké školy, vo vyspelých krajinách 35 až 40 %.
Počet maturantov z populačného ročníka je nízky, na Slovensku je to 69,1 %, vo vyspelých krajinách okolo 80 %.
Veľa žiakov je v špeciálnych školách. Podľa Európy by v nich malo byť menej ako 3 % populácie, u nás je to viac ako 4,5 %. Potrebná je rediagnostika detí a ich integrovanie do štandardných tried, týka sa to najmä rómskych detí a detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia.V štruktúre stredných škôl nie sú adekvátne pomery medzi gymnáziami, strednými odbornými školami a SOU v neprospech gymnázií, čo znižuje váhu vzdelanosti národa.
V základných školách klesá kvalifikovanosť učiteľov, chýbajú nové učebnice a pomôcky, neurobila sa transformácia osnov. Učitelia majú nízke platy, ich celoživotné vzdelávanie nie je primerane rozvinuté.
Názor sociológa Petra Ondrejkoviča
Údaj o 10 percentách vysokoškolsky vzdelaných ľudí pravdepodobne nezodpovedá skutočnosti. Pri údajoch podobného charakteru treba vychádzať zo sčítania obyvateľstva. Stačí spomenúť napríklad relatívne veľké percento ekonomicky aktívneho obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním, pracujúce v zahraničí.
Počet maturantov prijatých na vysoké školy je limitovaný počtom vysokých škôl. Zaostávanie Slovenska je skutočne dlhodobé a vyplýva z neochoty investovať do rozvoja vysokých škôl.
Relatívne nízky počet maturantov súvisí najmä s dvomi skutočnosťami - s klesajúcou hodnotou vzdelania, ktoré nadobúda charakter inštrumentálnej, nie finálnej hodnoty. Čoraz častejšie sa zdôrazňuje, čo všetko možno prostredníctvom vzdelania dosiahnuť, akoby vzdelanosť a kultivovanosť nepredstavovali samotné významnú hodnotu. Relatívne nízky počet maturantov súvisí takisto s relatívne vysokými požiadavkami na väčšine stredných škôl s maturitou. V tomto smere by bolo zásadnou chybou znižovať požiadavky za účelom väčšej kvantity vyššieho počtu maturantov.
Integrácia detí do štandardných tried "za každú cenu" nie je vhodnou cestou. Vzhľadom na počty detí, ktoré si vyžadujú osobitné postupy, je existencia osobitného školstva nevyhnutnosťou. Školstvo pre rómsku populáciu je osobitný problém. Kodifikácia rómskeho jazyka, budovania rómskej inteligencie, školstva s rómskym vyučovacím jazykom a ďalšie opatrenia sú len malou ukážkou toho, čo musí spoločnosť urobiť a čo by mala školská politika štátu obsahovať.
Popri existujúcich stredných odborných školách treba rozširovať sieť gymnázií, zvyšovať náročnosť štúdia na oboch typoch týchto škôl (stredných odborných i gymnáziách) a nedopustiť znižovanie nárokov na ich absolventov. Cesta k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne národa nevedie cez obmedzovanie počtu stredných odborných škôl, ale cez zvyšovanie požiadaviek na ich absolventov.
Zaostávanie koncepcie celoživotného vzdelávania súvisí so skutočným významom, ktorý pripisuje rozhodujúca sféra vzdelaniu a kultivovanosti človeka.
