Včera sa po prvý raz dostal na celý deň do centra diania. Obvinenia zmietol so zlosťou, opovrhnutím a iróniou. Ani na moment sa nezdalo, že by o sebe pochyboval. Ak aj mal strach, ani na chvíľu to nedal najavo. Naopak, zaútočil na obžalobu. Povedal, že všetko, čo proti nemu za prvé dva dni súdu povedali, bol len „oceán klamstiev“.
Do siene prišiel Miloševič prvý. Bez stresu prehodil pár viet so strážcami OSN. V ruke mal aktovku a pre jeho stúpencov na verejnej galérii za nepriestrelným sklom pozdrav. Posadil sa a tretí deň súdu storočia sa mohol začať.
Prvú hodinu púšťal video s hroznými obrázkami z bombardovania Juhoslávie. Potom sa napil vody, narovnal si červeno-bielo-modrú kravatu vo farbách juhoslovanskej vlajky a začal hovoriť.
Proti obžalobe bojuje slovami, niekoľkokrát však pohrozil aj ukazovákom. Jazyk, ktorým hovorí, má ďaleko od prísne strnulých právnických fráz. „Chcete, aby som plával preteky na 100 metrov so zviazanými nohami a rukami,“ štekol smerom k sudcom.
Zjavne je so svojou obhajobou spokojný: „Čo sa mi pokúšate povedať o mojej reči?“ spýtal sa a sám si aj odpovedal: „Bola to veľmi dobrá reč, skutočne vynikajúca reč. Myslím si, že na nej nemôžete nájsť žiadnu chybu.“
O to však v Haagu ani nejde. Obžaloba už našla množstvo chýb, ktoré Miloševič za posledných desať rokov urobil.
(kos, reuters)
