Susedia Poliaci majú za sebou ďalší ročník svojho národného filmového festivalu hraných filmov. Jeho história sa začala v rokoch tvrdej normalizácie, presne pred 30 rokmi. Dnes je jeho miesto v Gdyni, hoci jeho prvý ročník sa takmer symbolicky konal v Gdansku.

K festivalu na pobreží Baltského mora patrí chladný, občas daždivý čas okolo miestneho Divadla hudby. Vo veľkej sále sa premietajú súťažné filmy a v pár metrov vzdialenom komplexe Gemini - Silver screen (multikine a obchodnom centre) zas filmy nezávislých producentov a retrospektíva toho najlepšieho, čo za 30 rokov v Poľsku vzniklo.

Študenti, hostia, diváci, ale predovšetkým asi 1700 profesionálov malo možnosť celý týždeň nielen bilancovať a konfrontovať, ale najmä pripravovať nové projekty. Predsedom poroty bol Andrzej Wajda.

V Poľsku pracuje asi sedemdesiat filmových režisérov, a okrem niekoľkých výnimiek, všetci prichádzajú uprostred septembra do Gdyne. Vlani sa nakrútilo približne tridsať filmov. Ťažko povedať presný počet, pretože okrem 21 filmov v hlavnej súťažnej kategórii (bojujúcich o Zlatých levov) sú tu ešte filmy, ktoré neboli dokončené v termíne festivalu, najmä tie, ktoré vznikajú za takmer nulový rozpočet, filmy na hranici amatérskej tvorby, s ambíciami upozorniť na seba a časom nájsť financie na "veľký hraný film".

Snáď najpozoruhodnejšie je, že z 21 hraných celovečerných filmov podporila Telewizja Polska 18, z toho na štyroch projektoch bola jej účasť 100-percentná.

Jednoducho povedané, bez podpory verejnoprávnej televízie by sa v Poľsku nakrútili iba 3 filmy.

Každý z poľských režisérov vie, že cesta filmu na plátna kín sa začína v televízii, kde filmy po niekoľkých rokoch aj končia. TWP nie je jediná televízia podporujúca film. Počas festivalu sa pred každým filmom objaví aj reklamný spot súkromnej televízie Canal+. Je strohý a jasný: Canal+ za desať rokov podporil sto filmov. A ešte jeden pozoruhodný fakt. V súťaži boli zastúpené všetky generácie režisérov, od debutantov až po tých najstarších, 17 mužov a štyri ženy.

Zdá sa, že poľská kinematografia sa už vyrovnala s dávnou históriou a hlboko sa ponorila do diania dnes, či v časoch nedávno minulých. Od osudov intelektuálneho básnika v období vyhlásenia výnimočného stavu až po štúdiu dvojice "podnikateľov" na okraji spoločnosti, ktorí v drevenej búde a pustej krajine snívajú svoj sen o peniazoch a šťastí. Víťazom sa stal Felix Falk, ktorý sa k hranému filmu vrátil po deviatich rokoch a okrem hlavnej ceny pozbieral aj ceny za scenár, kameru a hlavnú mužskú úlohu (Andrzej Chyra). Jeho film Komorník (The Collector) sa otvára strhujúcou scénou, v ktorej exekútor v zadlženej nemocnici zabavuje prístroje na jednotke intenzívnej starostlivosti. Film o človeku a ľuďoch, o práve a nespravodlivosti, film o dnešku.

A také sú aj ostatné nové filmy. V jednom z nich novodobý podnikateľ (mäsiar) váha, či má dať peniaze svojmu synovi (mladému vydavateľovi), aby mu pomohol vydať nový súčasný román. "Načo mám čítať román zo súčasnosti, však tu žijem a vidím," hovorí mäsiar. Dalo by sa to parafrázovať. Treba nakrúcať filmy o súčasnosti ? V Poľsku je odpoveď - áno.

Autor: PETER HLEDÍK(Autor je režisér a riaditeľ festivalu ArtFilm)